Horný tok Ondavy

Kód územia

SKUEV0939

Výmera územia

301,149 ha

 

Dátum návrhu

21.09.2015

Dátum aktualizácie

16.10.2017

 

Územia na mape

Správca územia

Regional Administration of Nature and Landscape Protection Prešov

tel: +421 51 756 74 15
Slovak Republic
Prešov
Hlavná 93

Katastrálne územia

Breznica, Duplín, Lomné, Mestisko, Miňovce, Nižná Olšava, Nižný Orlík, Stročín, Stropkov, Svidník, Tisinec

Súradnice stredu územia (WGS84)

Zemepisná šírka

49,21920454

Zemepiská dĺžka

21,61535256

Nadmorská výška (m)

Max

250

Priemerná

195

Min

160

Biogeografický región

alpský región

Biotopy, ktoré sú predmetom ochrany

  • 3270 - Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodionrubri p.p. a Bidentition p.p.
  • 6430 - Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do aplpínskeho stupňa
  • 91E0 - Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy

Druhy, ktoré sú predmetom ochrany

Barbus carpathicus, Bombina variegata, Castor fiber, Cobitis taenia, Eudontomyzon danfordi, Lutra lutra, Sabanejewia balcanica, Unio crassus

Popis územia

Územie európskeho významu Horný tok Ondavy začína pod obcou Nižný Orlík a končí pri moste cez rieku Ondava pri obci Lomné. Do územia neboli zahrnuté časti toku v meste Svidník a Stropkov, časť toku pri obci Stročín, takže územie je tvorené viacerými polygónmi. Rieka tu má vysokú prietočnosť a hydrogeologickú produktivitu. Z hľadiska typu režimu odtoku patrí Ondava a do oblasti vrchovinno-nížinnej s dažďovo-snehovým odtokom s kulmináciou riečnych odtokov v mesiaci marec, príp. apríl. Ondava je hlavnou vetvou riečneho systému vytvárajúceho Bodrog v zbernej oblasti Tisy. Geomorfologicky navrhované územie Ondava patrí do celku Ondavská vrchovina a širšie okolie navrhovaného chráneného územia je budované vonkajším flyšom, kde magurská tektonická jednotka je zastúpená račianskou a v úseku nad Lomným bystrickou litofáciou. Táto jednotka sa stala zdrojom fluviálnych sedimentov (pieskoštrky a piesčité hliny), ktoré sa ukladali v doline rieky Ondava vo forme nízkych terasových stupňov. Tieto terasy sú pravidelne zaplavované pri jarných povodniach a ich prechod do dolinnej nivy je zvyčajne plynulý. Rieka Ondava je osou chráneného územia a sprevádzajú ju porasty jaseňovo - jelšových podhorských lužných lesov, ktoré dopĺňajú vysokobylinné spoločenstvá typické pre vlhké lúky a brehové porasty deväťsilov. Územie predstavuje významný migračný biokoridor pri ťahových cestách vtákov a zároveň je významným hniezdiskom viacerých druhov avifauny. V území bol zaznamenaný výskyt mnohých živočíšnych druhov európskeho významu významu, z vtákov Alcedo atthis, Ciconia ciconia, Ciconia, nigra, Picus canus, Egretta alba, z cicavcov je významný výskyt vydry, zaznamenaná bola i prítomnosť bobra, z obojživelníkov Bombina variegata, z bezstavovcov Unio crassus a i. Významné je zastúpenie rýb, celkovo bolo v toku Ondavy zaznamenaných doposiaľ 9 druhov, z druhov európského významu, napr. Eudontomyzon danfordi -vyskytuje sa hlavne v nezregulovaných meandroch toku.

Ciele ochrany

Zraniteľnosť

Rieka Ondava preteká pomerne husto osídlenou a poľnohospodársky intenzívne využívanou východnou časťou Ondavskej vrchoviny, preto je kvalita vody v toku i kvalita brehových porastov i sprievodnej vegetácie ovplyvňovaná aktivitami miestneho obyvateľstva. Komplexy sprievodnej vegetácie Ondavy, najmä jej drevinová zložka a šírka komplexov čiastočne podliehajú tlakom z urbanizovanej a poľnohospodárskej krajiny (lokálne výruby zo strany miestnych obyvateľov, ako aj rozsiahlejšie výruby zo strany správcu toku, živelné vysypávanie odpadu). Tlak na šírku sprievodnej vegetácie z hľadiska poľnohospodárskeho využívania priľahlej krajiny je však malý a pozoruje sa nástup práve opačného trendu: nezáujem o udržiavanie stabilnej hranice poľnohospodárskeho pôdneho fondu v kontakte so sprievodnou vegetáciou toku v jej prospech. Celkovo je možné konštatovať, že hranica sprievodnej vegetácie je viac menej stabilizovaná. Zraniteľnejšie je vnútorné prostredie terestricko-hydrického biokoridoru. Zraniteľnosť vyplýva jednak z pôsobenia prírodných síl (zmena koryta, kolísanie množstva, výšky a rýchlosti tečúcich vôd vrátane pôsobenia prívalových a záplavových vôd), jednak z možných zásahov zameraných na eliminovanie dôsledkov záplav a eróznej činnosti rieky v poľnohospodárskej a urbanizovanej krajine. V poslednom období bol zaznamenaný zvýšený záujem o ťažbu štrkopieskov zo vznikajúcich štrkových akumulácií, čo môže ovplyvniť priaznivý stav biotopov s porastom deväťsilov.

Vlastníctvo

Vplyvy a aktivity v území a jeho kontaktnej zóne

Vyssia kategoria(kod - nazov) Nazov aktivity
A - poľnohospodárstvo  
  intenzifikácia poľnohospodárstva
  používanie pesticídov, hormónov a chemikálií
  hnojenie
B - Pestovanie lesa, lesníctvo  
  Odstránenie podrastu
C - baníctvo, ťažba materiálu, výroba energie  
  ťažba piesku a štrku
D - doprava a komunikácie  
  cesty, rýchlostné komunikácie
  most, viadukt
  elektrické a telefónne vedenie
  potrubia
E - urganizácia, sídla a rozvoj  
  nesúvislá urbanizácia
  poľnohospodárske stavby
  skladovanie materiálov
G - ľudské vplyvy  
  motorizované zariadenia
H - znečistenie  
  znečistenie povrchových vôd
  znečistenie pôdy a pevný odpad
I - invazívne alebo inak problematické druhy  
  druhové invázie
J - prirodzené zmeny systému  
  hrádze, upravené brehy všeobecne
K - prírodné biotické a abiotícké procesy (okrem katastrof)  
  erózia
  zazemňovanie
L - prírodné katastrofy  
  záplavy (prírodné procesy)
M - klimatická zmena  
  suchá a nedostatok zrážok

Vyhodnotenie stavu ochrany pre zoologické monitorované druhy

Názov druhu LT Názov druhu SK Taxonomická skupina Dobrý (%) Nevyhovujúci (%) Zlý (%) Akcia
Castor fiber Linnaeus, 1758 Bobor vodný cicavce 77,8 22,2 0,0 Zobraziť druh v atlase
Ciconia ciconia (Linnaeus, 1758) bocian biely vtáky 75,0 25,0 0,0 Zobraziť druh v atlase
Riparia riparia (Linnaeus, 1758) brehuľa hnedá vtáky 0,0 0,0 100,0 Zobraziť druh v atlase
Gobio kessleri Dybowski, 1862 hrúz Kesslerov ryby 0,0 0,0 100,0 Zobraziť druh v atlase
Eudontomyzon danfordi Regan, 1911 mihuľa potiská ryby 0,0 40,0 60,0 Zobraziť druh v atlase
Eptesicus serotinus (Schreber, 1774) netopier pozdný / večernica pozdná cicavce 0,0 0,0 100,0 Zobraziť druh v atlase
Nyctalus lasiopterus (Schreber, 1780) netopier veľký / raniak veľký cicavce 0,0 0,0 100,0 Zobraziť druh v atlase
Myotis daubentonii (Kuhl, 1819) netopier vodný cicavce 0,0 0,0 100,0 Zobraziť druh v atlase
Sabanejewia aurata pĺž zlatistý ryby 25,0 25,0 50,0 Zobraziť druh v atlase
Nyctalus noctula (Schreber, 1774) raniak hrdzavý cicavce 0,0 0,0 100,0 Zobraziť druh v atlase
Nyctalus leisleri (Kuhl, 1818) raniak stromový (malý) cicavce 0,0 0,0 100,0 Zobraziť druh v atlase
Pipistrellus pipistrellus (Schreber, 1774) Večernica hvízdavá (malá) cicavce 0,0 0,0 100,0 Zobraziť druh v atlase
Pipistrellus pygmaeus (Leach, 1825) večernica Leachova (pískavá) cicavce 0,0 0,0 100,0 Zobraziť druh v atlase
Pipistrellus nathusii (Keyserling et Blasius, 1839) večernica parková cicavce 0,0 0,0 100,0 Zobraziť druh v atlase
Eptesicus nilssonii (Keyserling et Blasius, 1839) večernica severská cicavce 0,0 0,0 100,0 Zobraziť druh v atlase
Vespertilio murinus Linnaeus, 1758 večernica tmavá (pestrá) cicavce 0,0 0,0 100,0 Zobraziť druh v atlase
Lutra lutra (Linnaeus, 1758) Vydra riečna cicavce 100,0 0,0 0,0 Zobraziť druh v atlase
Bubo bubo (Linnaeus, 1758) výr skalný vtáky 0,0 0,0 100,0 Zobraziť druh v atlase

Vyhodnotenie stavu ochrany pre monitorované biotopy

Kód biotopu SK názov Dobrý (%) Nevyhovujúci (%) Zlý (%) Akcia
3270 Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodionrubri p.p. a Bidentition p.p. 50,0 50,0 0,0 Zobraziť biotop v atlase

Všeobecná štatistika živočíchov

Všeobecná štatistika biotopov