Horný tok Ondavy
Kód územia
SKUEV0939
Výmera územia
301,149 ha
Dátum návrhu
21.09.2015
Dátum aktualizácie
16.10.2017
Územia na mape
Správca územia
Regional Administration of Nature and Landscape Protection Prešov
tel: +421 51 756 74 15Slovak Republic
Prešov
Hlavná 93
Katastrálne územia
Breznica, Duplín, Lomné, Mestisko, Miňovce, Nižná Olšava, Nižný Orlík, Stročín, Stropkov, Svidník, Tisinec
Súradnice stredu územia (WGS84)
Zemepisná šírka
49,21920454
Zemepiská dĺžka
21,61535256
Nadmorská výška (m)
Max
250
Priemerná
195
Min
160
Biogeografický región
alpský región
Biotopy, ktoré sú predmetom ochrany
- 3270 - Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodionrubri p.p. a Bidentition p.p.
- 6430 - Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do aplpínskeho stupňa
- 91E0 - Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy
Druhy, ktoré sú predmetom ochrany
Barbus carpathicus, Bombina variegata, Castor fiber, Cobitis taenia, Eudontomyzon danfordi, Lutra lutra, Sabanejewia balcanica, Unio crassus
Popis územia
Územie európskeho významu Horný tok Ondavy začína pod obcou Nižný Orlík a končí pri moste cez rieku Ondava pri obci Lomné. Do územia neboli zahrnuté časti toku v meste Svidník a Stropkov, časť toku pri obci Stročín, takže územie je tvorené viacerými polygónmi. Rieka tu má vysokú prietočnosť a hydrogeologickú produktivitu. Z hľadiska typu režimu odtoku patrí Ondava a do oblasti vrchovinno-nížinnej s dažďovo-snehovým odtokom s kulmináciou riečnych odtokov v mesiaci marec, príp. apríl. Ondava je hlavnou vetvou riečneho systému vytvárajúceho Bodrog v zbernej oblasti Tisy.
Geomorfologicky navrhované územie Ondava patrí do celku Ondavská vrchovina a širšie okolie navrhovaného chráneného územia je budované vonkajším flyšom, kde magurská tektonická jednotka je zastúpená račianskou a v úseku nad Lomným bystrickou litofáciou. Táto jednotka sa stala zdrojom fluviálnych sedimentov (pieskoštrky a piesčité hliny), ktoré sa ukladali v doline rieky Ondava vo forme nízkych terasových stupňov. Tieto terasy sú pravidelne zaplavované pri jarných povodniach a ich prechod do dolinnej nivy je zvyčajne plynulý.
Rieka Ondava je osou chráneného územia a sprevádzajú ju porasty jaseňovo - jelšových podhorských lužných lesov, ktoré dopĺňajú vysokobylinné spoločenstvá typické pre vlhké lúky
a brehové porasty deväťsilov.
Územie predstavuje významný migračný biokoridor pri ťahových cestách vtákov a zároveň je významným hniezdiskom viacerých druhov avifauny.
V území bol zaznamenaný výskyt mnohých živočíšnych druhov európskeho významu významu,
z vtákov Alcedo atthis, Ciconia ciconia, Ciconia, nigra, Picus canus, Egretta alba, z cicavcov je významný výskyt vydry, zaznamenaná bola i prítomnosť bobra, z obojživelníkov Bombina variegata, z bezstavovcov Unio crassus a i. Významné je zastúpenie rýb, celkovo bolo
v toku Ondavy zaznamenaných doposiaľ 9 druhov, z druhov európského významu, napr. Eudontomyzon danfordi -vyskytuje sa hlavne v nezregulovaných meandroch toku.
Ciele ochrany
Zraniteľnosť
Rieka Ondava preteká pomerne husto osídlenou a poľnohospodársky intenzívne využívanou východnou časťou Ondavskej vrchoviny, preto je kvalita vody v toku i kvalita brehových porastov i sprievodnej vegetácie ovplyvňovaná aktivitami miestneho obyvateľstva.
Komplexy sprievodnej vegetácie Ondavy, najmä jej drevinová zložka a šírka komplexov čiastočne podliehajú tlakom z urbanizovanej a poľnohospodárskej krajiny (lokálne výruby zo strany miestnych obyvateľov, ako aj rozsiahlejšie výruby zo strany správcu toku, živelné vysypávanie odpadu). Tlak na šírku sprievodnej vegetácie z hľadiska poľnohospodárskeho využívania priľahlej krajiny je však malý a pozoruje sa nástup práve opačného trendu: nezáujem o udržiavanie stabilnej hranice poľnohospodárskeho pôdneho fondu v kontakte so sprievodnou vegetáciou toku v jej prospech. Celkovo je možné konštatovať, že hranica sprievodnej vegetácie je viac menej stabilizovaná.
Zraniteľnejšie je vnútorné prostredie terestricko-hydrického biokoridoru. Zraniteľnosť vyplýva jednak z pôsobenia prírodných síl (zmena koryta, kolísanie množstva, výšky a rýchlosti tečúcich vôd vrátane pôsobenia prívalových a záplavových vôd), jednak z možných zásahov zameraných na eliminovanie dôsledkov záplav a eróznej činnosti rieky v poľnohospodárskej a urbanizovanej krajine. V poslednom období bol zaznamenaný zvýšený záujem o ťažbu štrkopieskov zo vznikajúcich štrkových akumulácií, čo môže ovplyvniť priaznivý stav biotopov s porastom deväťsilov.
Vlastníctvo
Vplyvy a aktivity v území a jeho kontaktnej zóne
Vyssia kategoria(kod - nazov) | Nazov aktivity |
---|---|
A - poľnohospodárstvo |   |
  | intenzifikácia poľnohospodárstva |
  | používanie pesticídov, hormónov a chemikálií |
  | hnojenie |
B - Pestovanie lesa, lesníctvo |   |
  | Odstránenie podrastu |
C - baníctvo, ťažba materiálu, výroba energie |   |
  | ťažba piesku a štrku |
D - doprava a komunikácie |   |
  | cesty, rýchlostné komunikácie |
  | most, viadukt |
  | elektrické a telefónne vedenie |
  | potrubia |
E - urganizácia, sídla a rozvoj |   |
  | nesúvislá urbanizácia |
  | poľnohospodárske stavby |
  | skladovanie materiálov |
G - ľudské vplyvy |   |
  | motorizované zariadenia |
H - znečistenie |   |
  | znečistenie povrchových vôd |
  | znečistenie pôdy a pevný odpad |
I - invazívne alebo inak problematické druhy |   |
  | druhové invázie |
J - prirodzené zmeny systému |   |
  | hrádze, upravené brehy všeobecne |
K - prírodné biotické a abiotícké procesy (okrem katastrof) |   |
  | erózia |
  | zazemňovanie |
L - prírodné katastrofy |   |
  | záplavy (prírodné procesy) |
M - klimatická zmena |   |
  | suchá a nedostatok zrážok |
Vyhodnotenie stavu ochrany pre zoologické monitorované druhy
Názov druhu LT | Názov druhu SK | Taxonomická skupina | Dobrý (%) | Nevyhovujúci (%) | Zlý (%) | Akcia |
---|---|---|---|---|---|---|
Castor fiber Linnaeus, 1758 | Bobor vodný | cicavce | 77,8 | 22,2 | 0,0 | |
Ciconia ciconia (Linnaeus, 1758) | bocian biely | vtáky | 75,0 | 25,0 | 0,0 | |
Riparia riparia (Linnaeus, 1758) | brehuľa hnedá | vtáky | 0,0 | 0,0 | 100,0 | |
Gobio kessleri Dybowski, 1862 | hrúz Kesslerov | ryby | 0,0 | 0,0 | 100,0 | |
Eudontomyzon danfordi Regan, 1911 | mihuľa potiská | ryby | 0,0 | 40,0 | 60,0 | |
Eptesicus serotinus (Schreber, 1774) | netopier pozdný / večernica pozdná | cicavce | 0,0 | 0,0 | 100,0 | |
Nyctalus lasiopterus (Schreber, 1780) | netopier veľký / raniak veľký | cicavce | 0,0 | 0,0 | 100,0 | |
Myotis daubentonii (Kuhl, 1819) | netopier vodný | cicavce | 0,0 | 0,0 | 100,0 | |
Sabanejewia aurata | pĺž zlatistý | ryby | 25,0 | 25,0 | 50,0 | |
Nyctalus noctula (Schreber, 1774) | raniak hrdzavý | cicavce | 0,0 | 0,0 | 100,0 | |
Nyctalus leisleri (Kuhl, 1818) | raniak stromový (malý) | cicavce | 0,0 | 0,0 | 100,0 | |
Pipistrellus pipistrellus (Schreber, 1774) | Večernica hvízdavá (malá) | cicavce | 0,0 | 0,0 | 100,0 | |
Pipistrellus pygmaeus (Leach, 1825) | večernica Leachova (pískavá) | cicavce | 0,0 | 0,0 | 100,0 | |
Pipistrellus nathusii (Keyserling et Blasius, 1839) | večernica parková | cicavce | 0,0 | 0,0 | 100,0 | |
Eptesicus nilssonii (Keyserling et Blasius, 1839) | večernica severská | cicavce | 0,0 | 0,0 | 100,0 | |
Vespertilio murinus Linnaeus, 1758 | večernica tmavá (pestrá) | cicavce | 0,0 | 0,0 | 100,0 | |
Lutra lutra (Linnaeus, 1758) | Vydra riečna | cicavce | 100,0 | 0,0 | 0,0 | |
Bubo bubo (Linnaeus, 1758) | výr skalný | vtáky | 0,0 | 0,0 | 100,0 |
Vyhodnotenie stavu ochrany pre monitorované biotopy
Kód biotopu | SK názov | Dobrý (%) | Nevyhovujúci (%) | Zlý (%) | Akcia |
---|---|---|---|---|---|
3270 | Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodionrubri p.p. a Bidentition p.p. | 50,0 | 50,0 | 0,0 |
Všeobecná štatistika živočíchov
Všeobecná štatistika biotopov