vrchovka alpínska

Morfológia

Dvoj- alebo viacročná, 10 - 50cm vysoká, poloparazitická bylina. Byl'4-hranná, rozkonárená, bočné konáre protistojné. Listy jednoduché, široko vajcovité, protistojné, sediace, na okraji s 1 - 5 pármi zubov. Kvety jednotlivé, v pazuchách listovitých listeňov, tvoria riedke koncové strapce. Koruna 2-pysková, 4-6 mm dlhá, svetložltá, horný pysk 2-laločný, dol­ný 3-laločný a vnútri červeno bodkovaný. Kvitnutie: jún -júl.

 

Ekológia

Nivy a okraje horských potokov, zriedka aj kosodrevina, jelšiny a vlhké lesy na vlhkých, na živiny bohatých, neutrálnych až bázických pôdach, v hor­skom stupni.

Celkové rozšírenie

 

Karpaty (Slovensko, Poľsko, Ukrajina, Rumunsko) a balkánske pohoria v Bulharsku, Srbsku a Grécku.

Rozšírenie na Slovensku

Ostrovčekovite v Západ­ných Beskydách (okolie Oravskej Lesnej, Zákamenného, Oravskej Polhory a Oravíc, na Kubínskej holi), v Krivánskej Malej Fatre, Chočských vrchoch (PR Úplazíky, Jalovská dolina), Čergove (vrch Čergov) a v Bukovských vrchoch. Na jednotlivých lokalitách bolo za­znamenaných spravidla viac ako 100 jedincov druhu. Veľkosť populácií druhu, ako aj ich počet na Slovensku sú viac-menej ustálené.

Druh sa vyskytuje na 5 ÚEV, na ktorých sa nachádza 76,5 % jeho lokalít na Slovensku.

Faktory ohrozenia

Biotopy sú bez vážnejšieho ohrozenia. Narušenie lokalít môže spôsobiť neohľaduplná ťažba dreva. Nepriaznivý vplyv má aj úplné zatie­nenie stanovíšť druhu.

Zaujímavosti

Rod Tozzia je systematicky pomerne izolovaná skupina rastlín zahŕňajúca len dva blízko príbuzné druhy T. alpina a T. carpathica, hodnotené niektorými autormi len na úrovni poddruhov v rám­ci jedného druhu. Fylogeneticky je rod najbližšie príbuzný rodom Bartsia, Euphrasia a najmä Parentucellia. Druhy rodu Tozzia sa morfologicky odlišu­jú iba veľkosťou a sfarbením kvetov: T. alpina má väčšiu korunu (6 - 8 mm dlhú) aj peľnice (viac ako 0,8 mm dlhé) a sýtejšie sfarbené (zlatožlté) kvety.

Vrchovka má zaujímavý životný cyklus. Dva až tri roky po vyklíčení semena žije pod zemou, kde exis­tuje vo forme podzemku so šupinovitými listami. Podzemok parazituje na koreňoch hostiteľa, z kto­rých čerpá potrebnú výživu. Z podzemku potom vyrastie nadzemná olistená byľ a rastlina žije niekoľ­ko týždňov na svetle ako poloparazit. Uprostred leta zakvitne, prinesie semená a odumrie. Aj v poloparazitickom štádiu je odkázaná na pomoc iných orga­nizmov: kvety sú opeľované hmyzom a semená sú rozširované mravcami (myrmekochória).

Galéria

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR