kosienka karbincolistá

Morfológia

Trváca, 40 - 120 cm vysoká bylina. Byľ nerozkonárená, nerovnomerne olistená, jednoúborová. Prízemné listy dlho stopkaté, s čepeľou viac či menej elipsovitou, hrubo pílkovito zúbkatou. Smerom nahor sa listy postupne zužujú a prisadajú na byľ, dolné a prostredné listy (lýrovito) perovito laločnaté až dielne, horné nedelené, listeňovité. Úbor tvorený z husto škridlicovito sa kryjúcich (vajcovito) kopijovitých zákrovných listeňov a červenofialových rúrkovitých kvetov. Kvitnutie: jún - júl.

Ekológia

Mezofilné (stredne vlhké) trávnaté až kro­vinaté stráne a okraje lesov, prechádzajúce niekedy aj do vlhkých biotopov slatinného charakteru, na sprašiach alebo vápnitých pieskovcoch, v nížinnom a pahorkatinnom stupni.

Celkové rozšírenie

Ponticko-panónsky druh s exklávnym výskytom v niektorých pohoriach južnej Európy.

Rozšírenie na Slovensku

Od polovice 19. storo­čia do polovice 20. storočia bol druh nájdený v okolí Bratislavy, na Záhorí (lúky v alúviu Moravy, Gbely), v Bielych Karpatoch (vrch Žalostiná pri Vrbovciach) a v okolí Nitry (vrch Zobor, Veľký Lapáš, Komjatice). Odvtedy však výskyt na týchto lokalitách nebol potvrdený a druh bol považovaný na Slovensku za nezvestný. V roku 1999 bola objavená (znovupotvrdená) neveľká populácia kosienky na vrchu Žalostiná v Bielych Karpatoch, neďaleko štátnych hraníc s Českom. Jej veľkosť kolíše cca od 50 do 500 jedincov. Výskyt tu nadväzuje na súčasné náleziská na morav­skej strane pohoria v okolí obcí Radéjov, Malá Vrbka a Suchov (v súčasnosti je známych na južnej Morave celkovo 9 lokalít).

Druh sa vyskytuje na 1 ÚEV, na ktorom sa nachádza 100 % jeho lokalít na Slovensku.

Faktory ohrozenia

Zarastanie stanovíšť druhu dre­vinami a expanzívnymi bylinami (absencia kosenia), hnojenie.

Zaujímavosti

Dekoratívna rastlina, s úbormi 2 - 3 cm v priemere. Druh v našich podmienkach často indi­kuje druhovo bohaté a ochranársky významné spolo­čenstvá. Spravidla ide o kosené lúky. Keďže kvitne až po prvom kosení, nemôže sa v biotopoch s takýmto obhospodarovaním rozmnožovať generatívne seme­nami, ale je odkázaný na vegetatívne rozmnožovanie podzemnými výbežkami. Preto sa na viacerých stre­doeurópskych lokalitách nevyskytuje roztrúsene, ale vytvára na nich husté a pomerne rozsiahle zhluky. Takýto charakter rozmiestnenia jedincov má aj jediná v súčasnosti u nás známa lokalita, kde sa druh vysky­tuje len na niekoľkých štvorcových metroch.

Galéria

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR