ostrík močiarny
ostrík močiarny
Ostericum palustre
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
700 EUR
Invázny
N
Kultivovaný
N
Morfológia
Dvoj- až viacročná, (40) 70 - 140 (200) cm vysoká bylina. Byľ dutá, ostro hranatá. Listy pošvaté, čepeľ 2- až 3-krát perovito zložená, lístky trojuholníkovito vajcovité, 1,5 - 8 cm široké. Zložený okolík až s 30 okolíčkami. Obal chýba alebo z 1 - 3 opadavých listeňov. Korunné lupienky biele, na báze nechtíkaté, po dĺžke lyžicovito prehnuté.
Kvitnutie: júl - august.
Ekológia
Vlhké, často slatinné lúky na neutrálnych až mierne alkalických pôdach, bohatých na živiny, s vysokým obsahom organického uhlíka a vápnika, niekedy aj mierne zasolených, v nížinnom vegetačnom stupni. Druh vyžaduje trvalo vysokú hladinu spodnej vody, neznáša však dlhotrvajúce zaplavenie.
Celkové rozšírenie
Mierne pásmo Európy a západnej Sibíri. U nás na juhozápadnej hranici rozšírenia. Druh vyhynul v Rakúsku a na niekoľkých lokalitách aj v Česku, kde sa však realizovala úspešná reintrodukcia na jednej z historických lokalít, ako aj introdukcia (prenesenie) na inom vhodnom biotope.
Rozšírenie na Slovensku
V súčasnosti je známa jediná (ale neoverená) lokalita na Záhorskej nížine pri obci Vysoká pri Morave, ktorá bola nájdená v roku 2000. Presný počet jedincov na nej nie je známy, autor nálezu charakterizoval nájdenú populáciu v publikovanom príspevku ako „neveľkú". V minulosti sa druh vyskytoval na Záhorskej nížine pri Plaveckom štvrtku. Pochybný historický údaj o výskyte druhu z Trnavskej pahorkatiny pri obci Trnávka. Ostrík močiarny je na našom území ohrozený zánikom.
Druh sa vyskytuje na 1 ÚEV, na ktorom sa nachádza 100 % jeho lokalít na Slovensku.
Faktory ohrozenia
Zmeny vodného režimu (najmä odvodňovanie), hnojenie a zarastanie biotopu (drevinami alebo expanzívnymi bylinami).
Zaujímavosti
Druh je na našom území významný relikt z chladnejšieho poľadového obdobia. Zaraďovaný je k tzv. sarmatským migrantom, čo znamená, že na naše územie prišiel z oblastí severne od čierneho mora pozdĺž vonkajšieho karpatského oblúka.
Ostrík močiarny je často zamieňaný s druhom Angelica sylvestris, ktorý sa u nás vyskytuje roztrúsene na celom území. Od tohto druhu sa ostrík odlišuje ostro hranatou a ryhovanou byľou, zalomeným vretenom listu v mieste prisadania listových jariem, zreteľnými kališnými zubami a v dolnej časti nechtíkovito zúženými korunnými lupienkami (A. sylvestris má viac či menej oblú a len jemne ryhovanú byľ, vreteno listu priame, kališné zuby nezreteľné a korunné lupienky bez zúženého nechtíka). Oba druhy sa odlišujú aj zúbkatosťou lístkov, ostrík má lístky tupo pílkovité so zubami krátko hrotitými, angelika ich má ostro pílkovité so zubami zakončenými jemnými, predĺženými hrotmi.