aldrovandka pľuzgierkatá

Morfológia

Trváca, 5 – 20 cm dlhá, vodná, mäsožravá bylina. Rastlina bezkorenná (minerálne látky prijíma celým povrchom tela), pri hladine plávajúca. Listy 0,7 – 1,5 cm dlhé, stopkaté, po 4 – 9 v praslenoch na niťovitej byli. Na konci listovej stopky 4 – 6 štetiniek a okrúhlastá, na okraji brvitá a pozdĺž hlavnej žilky zložená čepeľ. Kvety jednotlivé, 5-početné, belavé, na krátkych stopkách, otvárajú sa nad vodou. Plod tobolka. Kvitnutie: koniec júla – august.

Ekológia

Stenotopný, konkurenčne veľmi slabý druh. Vyžaduje mezotrofné (na živiny stredne bohaté), plytké, osvetlené alebo polozatienené, stojaté, zriedkavejšie pomaly tečúce vody. Pre jeho vývin je limitujúca aj letná teplota vody, ktorá musí dosiahnuť aspoň 16 °C.

Celkové rozšírenie

Druh je tropického pôvodu. Má veľmi disjunktívny (nesúvislý) areál, v rámci ktorého navyše výrazne ustupuje. Vyhynul napr. na prirodzených stanovištiach vo Francúzsku, Švajčiarsku, Dánsku, Nemecku, Taliansku, Rakúsku, Česku, Bulharsku, Bangladéši a Japonsku (vo viacerých z týchto krajín však bol úspešne reintrodukovaný do voľnej prírody). Otvorenou otázkou zostáva pôvod európskych populácií aldrovandky. časť autorov pripúšťa, že v južných častiach kontinentu prečkal druh ľadovú dobu ako treťohorný relikt, iní predpokladajú, že sem bol druh zavlečený až po ľadovej dobe, resp. Ho do Európy neustále znovu zavliekajú vodné vtáky pri migrácii z Afriky.

Rozšírenie na Slovensku

V minulosti sa druh vyskytoval na 2 lokalitách na Východoslovenskej nížine (PR Veľké jazero pri Vojke a v blízkom odvodňovacom kanáli). Prvýkrát bol druh nájdený v roku 1960 v terénnej depresii Veľké jazero, ktorého maximálna hĺbka bola v tom čase 2,5 m. Spočiatku bola populácia
početná a vitálna, rastliny bohato kvitli. Lokalita bola v roku 1967 vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu. Od roku 1979 boli výskyt aj kvitnutie aldrovandky v jazere zriedkavé a v roku 1983 tu bol druh pozorovaný naposledy. V súčasnosti je na Slovensku vyhynutý. Druh bol umelo vysadený na 3 náhradné stanovištia v blízkom okolí pôvodných lokalít (2 jazierka pri obci Poľany a mŕtve rameno Latorice pri Veľkých Kapušanoch), neskôr aj do dvoch rybníkov na lokalite Marheček na Záhorí a do rybníka v katastri Revúcej. Ani pri jednej z týchto introdukcií sa však rastliny neujali
(Oťaheľová 2009, pers. comm.)

Faktory ohrozenia

Postupné zazemňovanie vodnej plochy, odvodňovanie, znečisťovanie a eutrofizácia vody (znečistenie nadmerným obsahom živín,napr. olejovými látkami, splachmi z okolitých hnojených plôch), zarastanie stanovíšť druhu konkurenčne silnejšími bylinami a riasami, poškodzovanie rastlín
pri rekreácii.