kyjanôčka zelená

Morfológia

Jednotlivo alebo v menších skupinkách rastúce jednoročné machy s takmer mikroskopickým gametofytom (pohlavnou generáciou) a nápadným sporofytom (nepohlavnou generáciou). Protonéma (prvoklík) bohato rozkonárená, trváca, rastúca v symbióze s hubami. Gametofyt redukovaný; samčí mikroskopický, prisadnutý na protonéme; samičí asi 1 mm vysoký, tvorený 1 – 4 vajcovitými palístkami, z ktorých vyrastajú brvy. Seta (stopka) sporofytu dlhá do 2 cm, hrubá, papilnatá, tmavo- až purpurovohnedá. Výtrusnica vajcovitá, smerujúca šikmo nahor, pokrytá kutikulou. Spodná strana výtrusnice silno vydutá, vrchná len slabo, obe časti sú spojené hranou.

Ekológia

Rastie predovšetkým na práchnivejúcom dreve spadnutých kmeňov a pňov ihličnatých (rody Abies, Picea), zriedkavejšie listnatých drevín (rody Fagus,Acer), niekedy na lesnom humuse vo vlhkých ihličnatých porastoch, na kyslých substrátoch (granity,
ruly), menej na bázických (bazalty, vápence). Druh bol zaznamenaný v spoločenstvách podzväzov Eu--Fageniona Acereniona zväzu Piceion excelsae.

Celkové rozšírenie

Holarktický, cirkumboreálny druh uvádzaný zo Severnej Ameriky, Európy a Ázie. Ťažisko rozšírenia má v oblastiach s kontinentálnou klímou.

Rozšírenie na Slovensku

Druh bol po roku 1960 zaznamenaný na viacerých lokalitách v horských celkoch stredného a východného Slovenska: Babia hora, Malá Fatra (pod Rozsutcom), Kremnické vrchy (Krahule), Veporské vrchy (Ľubietovský Vepor, Dobročský prales), Muránska planina (Hrdzavá dolina), Nízke Tatry (Salatín, Demänovská dolina), Belianske Tatry (Tatranská Kotlina), Slovenský raj (Suchá Belá, Sokolia dolina, Malý Sokol), Bukovské vrchy (Stužický prales). Historické údaje o výskyte druhu sú z 5 ÚEV. Súčasný výskyt druhu na Slovensku však nebol zisťovaný, potrebné je ho zrevidovať.

Faktory ohrozenia

Intenzívne lesné obhospodarovanie (holoruby, odstraňovanie odumretého dreva, nízky vek lesných porastov, vysádzanie smrekových monokultúr). Druh senzitívne reaguje na zmeny vlhkosti substrátu a svetelných podmienok stanovišťa. Negatívny vplyv na veľkosť populácie druhu má aj sukcesia na odumretých pňoch a kmeňoch drevín a tiež poškodzovanie reprodukčných orgánov bezstavovcami.

Galéria