kosáčik

Morfológia

Rastliny veľké, hnedozelené, žltozelené, (ojedinele) až purpurové. Pabyľky vystúpavé, 8 – 20 (30) cm dlhé, viac či menej pravidelne perovito rozkonárené, na koncoch hákovité. Palístky oválne až vajcovité, 2 – 3 mm dlhé, náhle kosákovité až krúžkovité, zúžené do užšej špičky, okraje palístkov ploché, hladké alebo nezreteľne zúbkované. Rebro siaha do 1/2 alebo do 1/3 palístkov. bunky v palístkoch dlhé, čiarkovité, červíkovité, na báze kratšie, hnedo pigmentované, krídelné bunky chýbajú. Diagnostickým znakom sú drobné hrubnuté vonkajšie kôrové bunky na priečnom priereze pabyľkou. Dvojdomý druh. Seta (stopka) sporofytu (nepohlavnej generácie) 4 – 5 cm dlhá, purpurová, výtrusnica vodorovná, prehnutá.

Ekológia

Je to druh mierne až stredne vápnitých slatín, rastie na nížinných a prechodových rašeliniskách, mokraďových lúkach, ale aj v prostredí stredne bohatom na živiny s neutrálnou až slabo zásaditou reakciou. Vyžaduje otvorené alebo len slabo tienené miesta; zaznamenaný bol vo zväzoch Sphagno warnstorfiani-Tomenthypnion, Caricion demissae, Caricion
davallianae.

Celkové rozšírenie

Holarktický druh s juhoamerickou disjunkciou – Severná, Južná a Stredná Amerika, Ázia, Európa (ťažisko rozšírenia v Škandinávii).

Rozšírenie na Slovensku

Druh je historicky uvádzaný z 30 lokalít prevažne zo severu stredného a východného Slovenska (Tatry, Orava, Liptov, horehronské podolie, Turiec, Ondavská a Laborecká vrchovina) a niekoľko údajov je aj zo Záhorskej nížiny. Vzhľadom na to, že bol často zamieňaný s inými druhmi rodu Drepanocladuss. l. a na mnohých lokalitách bol prehliadaný, údaje o jeho rozšírení nie sú presné a je potrebná ich revízia. Recentné (overené) lokality: Veporské vrchy (dolina Hronca), Liptovská kotlina (Východná), Popradská kotlina (Košiariská nad Veľkou Lomnicou), Podtatranská brázda (Peciská), Spišská Magura (Veľké Osturnianske jazero).

Faktory ohrozenia

Druh je ohrozený likvidáciou jeho prirodzených biotopov, zmenami vodného režimu a spôsobov obhospodarovania lokalít – odvodnením, rozoraním a sukcesiou (zarastaním). Negatívne pôsobí aj eutrofizácia (prehnojenie) substrátu v súvislosti s intenzívnym využívaním priľahlej poľnohospodárskej pôdy. Pri optimálnom obhospodarovaní lokalít je potrebné zabezpečiť extenzívne obhospodarovanie, odstraňovanie náletových drevín a udržanie vhodného vodného režimu.

Galéria