popolavec dlholistý moravský

Morfológia

Viacročná alebo trváca, 20 - 70 cm vysoká bylina. Prízemné listy pri kvitnutí často od­umreté, dlho stopkaté, s čepeľou vajcovitou, na báze klinovitou a na okraji hrubo zúbkatou, postupne pre­chádzajú do horných, sediacich až poloobjímavých, úzko kopijovitých, celistvookrajových listov. Úbor svetložltý až zlatožltý, cca s 20 jazykovitými kvetmi. Zákrov jednoradový, bez zákrovčeka. Nažky lysé alebo na rebrách riedko pritisnuto chlpaté, s chocholcom zubatých štetiniek. Kvitnutie: jún - júl.

Ekológia

Mezofilné lúky a ich úhory v rozličnom štádiu sukcesie, lemové spoločenstvá, spravidla na se­verných svahoch, na vápnitých podkladoch alebo na flyši, v podhorskom stupni.

Celkové rozšírenie

Západokarpatský endemit, opísaný v roku 1979 z moravsko-slovenského pohra­ničia v Bielych Karpatoch. Rastie na Morave (3 lokality v blízkosti štátnych hraníc) a na Slovensku.

Rozšírenie na Slovensku

Biele Karpaty (vrch Lysá v oblasti Vršatca), Strážovské vrchy (Omšenie, Čavoj), Tribeč (Radobica) a Vtáčnik (vrch Stráž pri Veľkom Poli). Výskyt na ďalších lokalitách v Bielych Karpatoch (Biely vrch), Tribeči (Jelenská gaštanica pod hradom Gýmeš) a v Pohronskom Inovci (Obyce a niekoľko mikrolokalít na vrchu Veľký Inovec) sa novšie nepoda­rilo potvrdiť. Na zachovaných lokalitách je početnosť ca od 20 do 2 000 jedincov. Veľkosť populácií druhu, ako aj ich počet na Slovensku je viac či menej stabilný (hoci niektoré lokality sa v poslednom období nepo­darilo potvrdiť, iné boli objavené len nedávno - Om­šenie, Čavoj). V budúcnosti možno očakávať zistenie ďalších lokalít taxónu.

Poddruh sa vyskytuje na 3 ÚEV, na ktorých sa na­chádza 80 % jeho lokalít na Slovensku.

Faktory ohrozenia

Zarastanie stanovíšť popolavca drevinami a expanzívnymi bylinami (absencia kosenia na lúkach), hnojenie.

Zaujímavosti

Na území Slovenska sa vyskytuje 6 druhov rodu Tephroseris. Tri druhy majú nažky husto chlpaté na celom povrchu a tri druhy (T. longifolia, T. crispa a T. papposa) majú nažky lysé alebo riedko chlpaté len na časti povrchu. Druhy s viac či menej ly­sými nažkami, kam patrí aj T. longifolia, sa líšia najmä odením rastlín, tvarom čepele prízemných listov, poč­tom jazykovitých kvetov a dĺžkou chocholca nažiek.

Galéria