poniklec slovenský

Morfológia

Rastliny podobného charakteru ako Pulsatilla grandis, odlišujú sa však najmä počtom listových jariem a šírkou listových úkrojkov dospe­lých listov. Ich čepeľ je zložená z 1 (2) jarma lístkov a listové úkrojky sú 15 - 25 mm široké. Kvitnutie: marec - máj.

Ekológia

Trávnaté skalnaté stráne a reliktné boro­vicové lesy, zriedka aj bučiny na vápencoch a dolo­mitoch od pahorkatín do subalpínskeho stupňa.

Celkové rozšírenie

Západokarpatský endemit vyskytujúci sa na Slovensku a v Poľsku (tu len v Zá­padných Tatrách v doline Chocholowska). V Česku je občas vysádzaný, a to aj do voľnej prírody.

Rozšírenie na Slovensku

Centrum výskytu (bez pre­chodných typov k P. subslavica) má v Krivánskej Malej Fatre a priľahlej časti Západných Beskýd, v Chočských vrchoch, Západných Tatrách (vrch Osobitá, skupina Sivého vrchu) a v severnej časti Nízkych Tatier. Okrem toho sa vyskytuje (spolu s P. subslavica) aj vo Veľkej Fatre, v okolí Slovenskej Ľupče, na Muránskej planine, v Slovenskom raji, Spišských kotlinách, Spišských vr­choch, Slovenskom rudohorí a v strednom Pohornádí. Údaje o výskyte na východ od Lúčanskej Malej Fatry je potrebné zrevidovať. Populácie ponikleca slovenského dosahujú početnosti desiatok až tisícov jedincov.

Druh sa vyskytuje na 23 ÚEV, na ktorých sa na­chádza približne 66 % jeho lokalít na Slovensku.

Faktory ohrozenia

Zarastanie alebo zalesňova­nie stanovíšť druhu drevinami (najmä borovicou lesnou a čiernou) a expanzívnymi bylinami, zber rastlín, ťažba substrátu.

Zaujímavosti

Druh vznikol pravdepodobne kon­com ľadovej doby a začiatkom poľadovej doby (pozri aj odsek Zaujímavosti pri P. grandis). Prvý raz bol opisaný v lokalite pri Kráľovej Lehote v Nízkych Tatrách (typová lokalita).

Galéria