poniklec veľkokvetý

Morfológia

Trváca, v čase kvitnutia 10 - 25 cm vyso­ká, bielo huňatá bylina. Kvet viac či menej vzpriamený, zvonkovitý, neskôr až miskovite rozšírený, 5,5 - 6,5 cm v priemere. Okvetné lístky 2,5- až 3-krát dlhšie ako ty­činky, na začiatku kvitnutia tmavofialové, neskôr svet­lejšie. Prízemné listy sa plne vyvíjajú až po odkvitnutí, ich čepeľje 2- až 3-krát nepárno perovito delená alebo zložená, s 3 - 4 jarmami viac či menej protistojných lístkov. Úkrojky lístkov 2 - 6 (7) mm široké. Kvitnutie: marec - apríl.

Ekológia

Suché, skalnaté krovinaté a trávnaté strá­ne, vzácne svetliny v dubových lesoch, na rozličných substrátoch (andezity, dolomity, vápence a i.) od nížin do podhorského stupňa.

Celkové rozšírenie

Ponticko-panónsky druh. V zá­padnej Európe ho nahradzuje príbuzný taxón poniklec obyčajný (P. vulgaris), ku ktorému je poniklec veľkokve­tý niekedy pričleňovaný ako poddruh. Medzi mestami Ulm v Nemecku a Linec v Rakúsku sa vyskytujú mor­fologicky a geneticky prechodné typy medzi týmito dvoma taxónmi. Výskyt P. grandis v Poľsku, ako aj jeho východnú hranicu areálu je potrebné preveriť. Druh bol vysadený v Čechách v Českom krase.

Rozšírenie na Slovensku

V panónskej oblasti južné­ho Slovenska a v predhoriach južnej časti Západných Karpát. Severná hranica areálu prechádza od Skalice cez Brezovské kopce, južné časti Strážovských vrchov, Slovenského rudohoria a Nízkych Beskýd až po Vihor­lat (niektorými autormi uvádzané severnejšie lokality sa vzťahujú už k Pulsatilla subslavica, resp. P.slavica, pozri ďalej). Veľkosti populácií sa pohybujú od desia­tok až po tisícky jedincov.

Druh sa vyskytuje na 51 ÚEV, na ktorých sa nachá­dza 61,9 % jeho lokalít na Slovensku.

Faktory ohrozenia

Zarastanie alebo zalesňovanie stanovíšť druhu drevinami (najmä borovicou lesnou a čiernou) a expanzívnymi bylinami, zber (obľúbená skalnička) a zašliapavanie rastlín, ťažba substrátu, hnojenie, umiestňovanie skládok odpadu.

Zaujímavosti

Okruh P. grandisje na našom úze­mí reprezentovaný tromi blízko príbuznými druhmi: P. grandis s. str., P. slavica a P. subslavica. Uvedené druhy sú okrem morfologických rozdielov (spoľahlivo sa dajú určovať len podľa charakteru listovej čepele, menšie rozdiely sú aj v počte úkrojkov listeňov, tvare okvet­ných lístkov, peľníc), diferencované aj ekologicky, resp. geograficky. P. grandis je najteplomilnejší druh a vysky­tuje sa v južných častiach Slovenska, zatiaľ čo P. slavica je najchladnomilnejší zástupca tejto trojice, rozšírený v severných častiach Slovenska (pozri spracovania jed­notlivých druhov).

Galéria