pimprlík bruškatý

Morfológia

Drobný ulitník, so súdkovitou ulitou dlhou maximálne 2,5 mm. Náš najväčší pimprlík. Od príbuzného pimprlíka zubatého (Vertigo antivertigo)sa odlišuje predovšetkým slabším ozubením  ústia ulity – pimprlík bruškatý má väčšinou iba 5 zubov, pimprlík zubatý 8 – 9 zubov.

Ekológia

Kalcifilný (vápnomilný) a svetlomilný druh, ktorý je výskytom viazaný na penovcové prameniská, nížinné vápenaté mokrade, zarastené brehy vodných nádrží, riek, kanálov, jazier a rybníkov. často, najmä na jeseň, vylieza na stonky a listy živých aj odumierajúcich pobrežných tráv, ostríc
a trsti. Počas zimy sa pimprlíky bruškaté zdržiavajú najmä vo vrstve rastlinného opadu alebo v trsoch tráv či ostríc. Druh vyžaduje počas vegetačného obdobia stálu vlhkosť, teplotu a dostatočne zásadité prostredie. Pimprlík bruškatý je hermafrodit, pričom hlavné reprodukčné obdobie nastáva  v lete, najväčšie množstvo mláďat sa preto objavuje na jeseň.

Celkové rozšírenie

Pimprlík bruškatý je vzácny reliktný druh, ktorý je v celej strednej Európe v posledných tisícročiach na trvalom ústupe. V súčasnosti  je jeho rozšírenie atlanticko-mediteránne s centrom v strednej Európe. Najpočetnejšie populácie sú známe zo západnej a strednej Európy. Je rozšírený od Írska po Kaukaz a južne zasahuje až do severnej Afriky.

Rozšírenie na Slovensku

V súčasnosti je na Slovensku známych desať  lokalít, ktoré sú situované predovšetkým do oblasti slovenskej časti karpatského oblúka (Biele a Malé Karpaty, Považský Inovec). Z analýzy fosílnych spoločenstiev (tanatocenóz) na niektorých starších prameniskách vyplynulo, že sa tento druh objavil na väčšine lokalít iba nedávno, takže sa nedá povedať, že by sa tu nepretržite vyskytoval od bezlesého obdobia v poľadovej dobe, skôr sa sem uchýlil z podhorských oblastí. V posledných desiatich rokoch je na Slovensku známych 10 lokalít tohto druhu. Druh sa vyskytuje na piatich územiach európskeho významu.

Faktory ohrozenia

Za hlavné faktory ohrozenia dnes považujeme najmä zmenu hydropedologického režimu na stanovištiach, kontamináciu vplyvom chemizácie a postupné zarastanie vegetáciou a náletovými krovinami. Negatívne môže ovplyvniť výskyt pimprlíkov bruškatých aj pasenie dobytka (rozrytie
a rozdupanie povrchových vrstiev pôdy), vzhľadom na značné podmáčanie však neprichádza často do úvahy. Všeobecne ohrozuje tento druh aj vypaľovanie vegetácie, použitie biocídov a hnojív na stanovištiach a ich okolí.

Stav ochrany druhu na ÚEV

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR