pimprlík močiarny

Morfológia

Drobný ulitník, dĺžka ulity nepresahuje 1,9 mm, šírka 1,2 mm. Ulita je súdkovitá s eliptickou obrysnicou, živé jedince ju majú priesvitnú. Závity sú nafúknuté, šev je hlboký. Ústie má obyčajne štyri zúbky, ale niekedy môžu chýbať, takže sú zriedkavejšie vyvinuté len tri, menší počet je výnimočný. Podnebný (palatálny) zúbok presvitá cez ulitu. Okraj ústia je ostrý, bez kalusu (závalu). Na povrchu ulity sú veľmi jemné, pravidelné ryhy (strie). farba ulity je rôzne intenzívne červenohnedá, zúbky sú svetlejšie ako ulita.

Ekológia

Kalcifilný (vápnomilný) druh, ktorý je viazaný na nelesné mokraďové biotopy s výskytom ostríc (Carexspp.), šašín (Schoenusspp.) a na prameniskové, dostatočne vápnikom obohatené močiare a slatiny s vysokou a stabilnou hladinou podzemnej vody, kde žije medzi rastlinným opadom a v trsoch rastlín. často sa vyskytuje na báze listov nízkych ostríc (napr. Carex viridula). Stanovištia tohto pimprlíka sú väčšinou maloplošné (často len niekoľko štvorcových metrov) a nachádzajú sa na mierne sa zvažujúcom teréne. Pimprlík močiarny je hermafrodit, napriek tomu sa niektoré populácie rozmnožujú partenogeneticky (samooplodňujúci). Vajíčka sa vyvíjajú dva týždne, jedince dospievajú v tom istom roku, pričom najviac nedospelých jedincov sa vyskytuje na jeseň. Pimprlíky močiarne sa dožívajú 1 – 2 rokov. Živia sa epifytickými riasami a baktériami na vegetácii a rozkladajúcim sa rastlinným organickým materiálom.

Celkové rozšírenie

Ide o významný boreálno--alpínsky druh, pre Európu pravdepodobne endemický. Vyskytuje sa najmä v severnej Európe, ďalej v severozápadnej časti Ruska, švajčiarskych a rakúskych Alpách, britských ostrovoch, Írsku, Poľsku a v Česku, kde je známa len jedna lokalita (na území ChKO Český ráj).

Rozšírenie na Slovensku

Na území Slovenska má reliktný výskyt. Takmer súvislý výskyt je v podhorí Tatier, na vhodných lokalitách je hojný predovšetkým na Orave a Liptove. Druh sa vyskytuje na 5 územiach európskeho významu.

Faktory ohrozenia

Zmeny hydropedologického režimu na stanovišti, používanie pesticídov a herbicídov, nadmerné hnojenie okolitej hospodárskej pôdy a následná eutrofizácia vôd. Druh ohrozuje aj intenzívna pastva a intenzívne kosenie, ktoré vedie k znižovaniu početnosti preferovanej nižšej vegetácie (primeraná pastva a kosenie sú vhodným manažmentom, ktorý obmedzuje zarastanie lokalít drevinami).

Galéria

Stav ochrany druhu na ÚEV

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR