korýtko riečne

Morfológia

Lastúry eliptické, vajcovité, príp. obličkovitého tvaru, pomerne krátke, výška obyčajne presahuje polovicu dĺžky. Povrch (periostrakum) lastúr tmavohnedý, zriedkavejšie svetlohnedý, niekedy so zelenkastými lúčmi. Vrcholy lastúr mierne vystupujú. Schránka je hrubá a ťažká. Dĺžka lastúr 50 - 70 mm, výška 30 - 38 mm, hrúbka 25 - 35 mm.

Ekológia

Korýtko riečne žije vo veľkých riekach aj potokoch. Obýva aj málo úživné vodné toky vo vyš­ších nadmorských výškach. Vyhľadáva úseky s piesčito-bahnitým dnom. Korýtka sú oddeleného pohlavia - samica vypúšťa v lete do vody veľké množstvo lariev (glochídií), ktoré parazitujú na žiabrach rýb. Ich hostiteľmi sú čerebľa (Phoxinus phoxinus), jalec hlavatý (Leuciscus cephalus), červenica ostrobruchá (Scardinius erythropthalmus), hrebenačka fŕkaná (Gymnocephalus cernuus), hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio) a pichľavka siná (Gasterosteus aculeatus). Korýtka riečne sa dožívajú väčšinou 10 - 15 rokov. Živia sa filtráciou planktónu z vody.

Celkové rozšírenie

Európsky druh - od Francúz­ska na západe cez strednú a severnú Európu. Chýba na Britských ostrovoch, Pyrenejskom polostrove a v Taliansku. Východnú hranicu rozšírenia má na Ura­le a v Malej Ázii. Okrem niekoľkých nálezísk chýba v prítokoch Stredozemného mora.

Rozšírenie na Slovensku

Na území Slovenska sa vyskytuje v prítokoch Dunaja od Moravy po Ipeľ, v po­vodí Bodrogu, Hornádu a Tisy. Podľa niektorých auto­rov sa na našom území vyskytujú ešte dva poddruhy: Unio crasus albensis Hazay, 1885, ktorý žije v Dunaji a jeho prítokoch od Moravy po Ipeľ, a Unio crassus ondovensis Hazay známy z povodia Tisy a drenážneho systému Bodrogu a Hornádu.

Druh sa vyskytuje na 22 územiach európskeho výz­namu.

Faktory ohrozenia

Hlavnými príčinami ohrozenia druhu sú znečistenie tokov, ktoré bolo dokázané pri dusičnanoch, spoločne s nevhodnými vodohospodár­skymi zásahmi obmedzujúcimi dynamiku toku a re­gulačné opatrenia vyúsťujúce do zníženia diverzity mikrostanovíšť, čo má vplyv nielen na korýtka, ale aj na rybích hostiteľov ich lariev. S reguláciami je často spojené aj čistenie a prehlbovanie koryta, pri ktorom dochádza v dotknutých úsekoch k likvidácii väčšiny organizmov. Negatívne pôsobí aj prehradzovanie tokov vodnými stupňami či kaskádami, ktoré obme­dzujú protiprúdnu migráciu rýb.

Zaujímavosti

V tokoch s nižším obsahom živín a to­koch neznečistených organickými látkami sa môžu korýtka dožiť až 50 rokov.

Galéria