rak riavový

Morfológia

Najmenší z našich rakov. Pancier je zhora tmavohnedý, niekedy s modrým odtieňom. Dĺžka tela dospelého raka dosahuje maximálne 10 cm. Za očami má 1 postorbitálnu (záhlavovú) lištu. Krátke rostrum (rypákovito predĺžená predná časť pancierového štítu) s nevýrazným kýlom má tvar rovnostranného trojuholníka. Pancier je hladký, bez tŕňov. Klepetá sú rovnako veľké, mohutné, na vnútornej strane prstov s výraznými hrboľmi. Na spojnici prstov je zhora oranžová škvrna. Zospodu sú klepetá aj ostatné končatiny svetlé, väčšinou žltkasté. Samčeky dosahujú väčšie rozmery ako samičky a majú prvé dva páry bruškových končatín premenené na kopulačné orgány.

Ekológia

Obývajú potoky horského a podhorského stupňa s kamenistým dnom. Žijú samotársky, každý jedinec si buduje vlastné úkryty. Pária sa na jeseň.  Samičky čoskoro potom znášajú 50 až 100 červenohnedých lepkavých vajíčok, ktoré nosia prichytené pod bruškom až do jari, keď sa z nich liahnu malé ráčiky. Tie rýchlo rastú a viackrát sa zvliekajú. Keď dosiahnu dospelosť (asi 6 cm), rast sa spomalí, ale naďalej sa pravidelne zvliekajú.

Celkové rozšírenie

Južná a stredná Európa. Druh má pôvod v juhozápadnej časti Panónskej kotliny (Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina a Srbsko). Na severe zasahuje do Maďarska, Rakúska, Česka a Nemecka. Na juhu sa vyskytuje po Macedónsko, Grécko a Rumunsko.

Rozšírenie na Slovensku

Na našom území je potvrdený výskyt vo viacerých potokoch z južnej časti Malých Karpát (napr. Javorinka, Jurský potok, Koziarka, Vydrica, Vajnorský potok). Zväčša sa nachádza v stredných a dolných častiach potokov, ale nájsť sa dá aj neďaleko pramenísk. Organické znečistenie znáša celkom dobre, ale na anorganické je značne citlivý. Vyskytuje sa na 3 územiach európskeho významu.

Faktory ohrozenia

Ubúdanie druhu v prírode je spôsobené znečisťovaním vôd, deštrukciou vhodných biotopov a hubovým parazitom Aphanomyces astaci Schikora, 1906.

Zaujímavosti

Druh bol od začiatku 70. rokov 20. storočia do druhej polovice 80. rokov u nás nezvestný. Nájdený bol až v roku 1985 v Dunaji pri Bratislave, kde sa zrejme dostal z Vydrice. Odvtedy bol zistený asi v 15 malokarpatských potokoch.

Galéria

Stav ochrany druhu na ÚEV

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR