šidielko belasé

Morfológia

Malé šidielko s dĺžkou bruška 23 − 26 mm a rozpätím krídel okolo 40 mm. Latinské druhové meno dostalo podľa charakteristického tvaru čiernej kresby na 2. bruškovom článku, ktorá pripomína Merkúrovu prilbu. Tvar škvrny je druhovo charakteristický. Priečne pruhovanie bruška a pozdĺžne pruhovanie hrude samčekov je modro-čierne, samičiek krémovo-olivovozelené. Priehľadné krídla majú pred vrcholom malú pterostigmu (škvrnu).

Ekológia

Imága (dospelé jedince) sa zdržiavajú v okolí nížinných potokov a kanálov s porastami berly vzpriamenej (Berula erecta). Samička kladie vajíčka na ponorené alebo z vody vyčnievajúce rastliny. Larvy žijú najprv v detrite (odumretej hmote) medzi koreňmi rastlín, po prezimovaní sa zdržiavajú medzi listami rastlín ponorených vo vode. Liahnutie imág prebieha na príbrežnej vegetácii alebo na rastlinách vyrastajúcich z vody.

Celkové rozšírenie

Stredo- a západoeurópsky druh. hlavné rozšírenie má v Španielsku, Francúzsku a Taliansku, ale rozšírený je aj v severnej Afrike (Maroko, Alžírsko, Tunisko). Na severe Európy zasahuje až do Belgicka a Veľkej Británie. Výskyt je známy aj z Rakúska (severné Tirolsko) a Nemecka. Vo viacerých štátoch strednej Európy je pokladaný za vyhynutý.

Rozšírenie na Slovensku

Výskyt na Slovensku sa pokladá za problematický. Z minulosti sú známe iba tri nálezy lariev tohto druhu, ale keďže dokladový materiál sa nezachoval, nie je isté, či boli správne určené. Na základe doteraz známeho rozšírenia druhu je viac pravdepodobné, že išlo o larvy niektorého z príbuzných druhov (výskyt za východnou hranicou areálu druhu). Neuvádzajú sa žiadne územia európskeho významu, v ktorých by sa druh vyskytoval.

Zaujímavosti

Všetkých osem u nás žijúcich druhov z rodu Coenagrion je veľmi podobne sfarbených. Jednotlivé druhy sa líšia tvarom zadnej časti štítu predohrude, kresbou na 2. a 3. článku bruška a tvarom samčích príveskov. Larvy sú od lariev iných druhov rozlíšiteľné len podľa nepatrných znakov.