modráčik stepný
modráčik stepný
Polyommatus eroides (Frivaldszky, 1835)
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
200 EUR
Ohrozenosť podľa červeného zoznamu
vzácny (Rare)
Morfológia
Motýľ vykazuje vo sfarbení veľký pohlavný dimorfizmus. Na tele a hornej strane krídel samčekov prevažuje azúrovomodré sfarbenie, iba pás na vonkajšom okraji krídel je hnedý. Samičky majú telo aj krídla z hornej strany hnedé a na zadnom krídle (výnimočne aj na prednom) je na okraji rad oranžových polmesiačikovitých škvŕn. Zo spodnej strany sú krídla oboch pohlaví bledohnedé, ale samčie sú bledšie. Na krídlach sú nepravidelné rady tmavohnedých a oranžových škvŕn.
Ekológia
Úzko špecializovaný xerotermný (teplo-a suchomilný) druh motýľa žijúci na súvislejších vápencových kamenitých krátkosteblových stepiach na nížinách a v pahorkatinách (stredná Európa). Imága (dospelé jedince) lietajú od júna do polovice júla. Samičky kladú vajíčka na rastliny z čeľade Fabaceae - kručinka (Genista spp.), ostropysk (Oxytropis spp.), kozinec (Astragalus spp.) a zanoväť (Chamaecytisus spp.). Malé húseničky žerú listy, po prezimovaní obžierajú kvety. Zo žľazy na brušku vylučujú sladký sekrét, ktorý vyhľadávajú mravce viacerých druhov (myrmekofília, správnejšie polyommatofília mravcov).
V Rusku žije na piesčitých lokalitách stepnej zóny v nadmorských výškach 1 200 - 1 800 m, na Balkáne a v Turecku na vápencových horských lúkach vo výškach až okolo 2 000 m.
Celkové rozšírenie
Pontomediteránny druh s ostrovčekovitým (nespojitým) rozšírením - Poľsko, Ukrajina, Bielorusko, južné Rusko, Balkán (Bulharsko, Albánsko, severné Grécko) a Malá Ázia. V minulosti žil aj na južnej Morave (vyhynutý od 50. rokov 20. storočia) a na juhozápadnom, strednom a východnom Slovensku (považuje sa tiež za vyhynutý druh).
Rozšírenie na Slovensku
O výskyte existujú iba staršie údaje svedčiace o veľmi lokálnom výskyte len na niekoľkých lokalitách (Svätý Jur, Banská Štiavnica, Jablonica, Svederník, Javorníky, Vihorlat). Podľa evidencie ochrany prírody by sa mal druh vyskytovať na 8 územiach európskeho významu. Evidencia zrejme vychádza zo starších nálezov.
Faktory ohrozenia
Druh vymiera v dôsledku ústupu rozsiahlejších prirodzených stepí, ale aj zmenou obhospodarovania pasienkov.
Zaujímavosti
Podľa najnovších výskumov mitochondriálnej DNA je P. eroides iba poddruhom tiež veľmi vzácneho druhu P. eros (Ochsenheimer, 1808).
Druh bol opísaný z Balkánu známym uhorským prírodovedcom a entomológom Imrichom Frivaldským (*6. 2. 1799 Bačkov, Slovensko - +19. 10. 1870 Jobbágyi, Maďarsko).