jasoň červenooký
jasoň červenooký
Parnassius apollo (Linnaeus, 1758)
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
500 EUR
Ohrozenosť podľa červeného zoznamu
ohrozený (EN = Endangered)
Ekológia
Monovoltinný (VI. - IX.), čas výskytu imág je závislý od nadmorskej výšky. Samec po spárení vylúči na koniec bruška samičky voskovitú hmotu, ktorá na vzduchu stvrdne a vytvorí tak akúsi zátku (sphragis), ktorá zabráni samičke ďalšej kopulácii. Živnou rastlinou húseníc sú rozchodníky, predovšetkým však rozchodník biely (Sedum album) a rozchodníkovec najväčší (Hylotelephium maximum). Húsenice sa veľmi radi vyhrievajú na slnku, kuklia sa na zemi v rôznych škárach s dutinách. Zimujúcim štádium sú vajíčka, v ktorých sa nachádzajú už plne vyvinuté húsenice. Zriedkavo sa stáva, že niektoré húsenice sa vyliahnu ešte na jeseň a tie potom prezimujú.
Celkové rozšírenie
Eurosibírsky, od Španielska prakticky cez celú Európu (okrem jej najsevernejších častí a Britských ostrovov), európsku časť Ruska, Ural a Sibír až k Bajkalu a do Mongolska. Jeho areál má ale silne mozaikový charakter, ťažisko jeho výskytu v Európe sa nachádza v Alpách a Karpatoch.
Xerotermofil. Jasoň červenooký (Parnassius apollo) sa vyskytuje iba na teplých a výhrevných biotopoch s výskytom živných rastlín jeho húseníc. Najoptimálnejšie podmienky nachádza na južne orientovaných svahoch pohorí s prevažne vápencovým podkladom. Jeho typickým biotopom sú nazalesnené sute a bralá s priľahlými kvetnatými porastmi, ktoré využívajú imága ako potravnú bázu. Pre svoju existenciu a prežite potrebuje jasoň otvorené nezalesnené plochy s výskytom živných rastlín pre húsenice aj imága. Je však schopný osídľovať aj sekundárne biotopy ako sú napr. kameňolomy, odlesnené svahy po výstavbe komunikácíí a železníc a podobne. Ohľadom jeho biotopovej väzby ešte stále pretrváva názor z minulosti, že jasoň je glaciálny relikt a vysokohorský druh. Nie je to však pravda, jasoň "miluje" teplo a slnko a v chladných a tienistých oblastiach sa nevyskytuje. Osídľuje vhodné biotopy bez ohľadu na nadmorskú výšku a z tohto dôvodu dochádza k posunu výskytu imág vo vysokých pohoriach. Habitus jasoňa v rámci jeho areálu veľmi varíruje a bolo opísaných takmer 300 poddruhov, pričom na Slovensku by sa malo vyskytovať 14 z nich. Taxonomická úroveň mnohých z nich je ale otázna a je pravdepodobné, že sa jedná iba o lokálne formy.
Rozšírenie na Slovensku
V minulosti sa jasoň vyskytoval na Slovensku takmer v každom pohorí s výnimkou najvýchodnejšej časti republiky a patril k pomerne bežným druhom. V súčasnosti sa je však situácia diametrálne odlišná. Jeho celkový areál sa zmenšil viac ako o polovicu, populačná hustota sa na väčšine lokalít výrazne znížila a situácia začína byť alarmujúca. Napr. v povojnových rokoch sa jasoň vyskytoval vo Vysokých Tatrách takmer všade na vhodných miestach, dnes tu počet pozitívnych lokalít spočítame na prstoch jednej ruky! V minulosti (a bohužiaľ niekedy aj v súčasnej dobe) boli za hlavných vinníkov označovaní entomológovia a nesvedomití zberatelia. Bolo napísané množstvo príbehov o tom, ako entomológovia a zberatelia doslova vybíjajú jasoňa na lokalitách a že to je ten hlavný dôvod prečo jasoň mizne z našej prírody. Tu treba povedať, že jasoň vždy bol a bohužiaľ zrejme aj bude významným zberateľským artiklom a v niektorých prípadoch sú naozaj dokázané doslova hony na jasoňa. Jasoň bol ale vyhľadávaný zberateľmi už v dávnej minulosti, kedy priekupníci ponúkali na predaj opakovane niekoľko rokov po sebe stovky jasoňov ulovených v prírode. Bolo to však v časoch, kedy sa v krajine hospodárilo, kosili sa lúky a na svahoch pohorí sa pásli hospodárske zvieratá. Tu nachádzal jasoň ideálne podmienky a jeho populácie prekvitali. Straty spôsobené komerčným lovom boli zanedbateľné a bezvýznamné. Po druhej svetovej vojne, ale hlavne v časoch socializmu, sa začalo s intenzívnym zalesňovaním sutí, opustených kameňolomov a iných "ľadom ležiacich oblastí". Paradoxne negatívnu úlohu v niektorých prípadoch zohrala aj ochrana prírody, kedy bola v niektorých chránených oblastiach vylúčená pastva hospodárskych zvierat a zmenený režim hospodárenia na trávnatobylinných porastoch. Za niekoľko desaťročí takéhoto hospodárenia v krajine definitívne zmizla väčšina lokalít obývaných jasoňom. Tam, kde kedysi boli výhrevné sute a zakvitnuté lúky, dnes stojí zapojený lesný porast alebo sa nachádza svah zarastený kríkmi a stromami z dôvodu prirodzenej sukcesie. A toto je skutočný dôvod, prečo jasoň mizne z našej prírody. Jednotlivé populácie začínajú byť izolované a je otázkou času, kedy začne dochádzať ku genetickému driftu vo veľkých rozmeroch. V takto zlých podmienkach má pre jasoňa význam aj individuálna ochrana pred zberateľmi, tá ale v žiadnom prípade jasoňa pred vyhynutím nezachráni. Na jeho zachovanie je nevyhnutné realizovať na miestach kde jasoň ešte žije potrebné manažmentové opatrenia. Treba okamžite začať s "čistením" lokalít od náletových drevín a zabezpečiť trvalý manažment tak, aby nedochádzalo k ich opätovnému zarastaniu. Príkladom toho, že sa to dá, je realizácia záchranného programu jasoňa v Pieninskom národnom parku. Populácie sa tu nachádzali už na pokraji vyhynutia, ale vhodne nastaveným manažmentom sa podarilo jasoňa zach
SourceDescription
lepidoptera.sk/parnassius_apollo
Počet lokalít
16
Priemerná plocha TML
18 134 m2
Počet mapovateľov
11
Počet vykonaných návštev na TML
92
Priemerný počet druhov v zázname
10
Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy
Melanargia galathea (Linnaeus, 1758) (57),Maniola jurtina (Linnaeus, 1758) (55),Brintesia circe (Fabricius, 1775) (30),Polyommatus icarus (Rottemberg, 1775) (27),Gonepteryx rhamni (Linnaeus, 1758) (25),Polyommatus coridon (Poda, 1761) (24),Inachis io (Linnaeus, 1758) (23),Papilio machaon Linnaeus, 1758 (23),Pieris rapae (Linnaeus, 1758) (23),Aphantopus hyperanthus (Linnaeus, 1758) (22)
Galéria
Stav ochrany druhu na ÚEV
Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR
Stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
21.7% | 40.2% | 38.1% |
Celkový stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca |
Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)
ALP: |
52.2% | 25.0% | 22.8% |
Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca |
Kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
51.1% | 26.1% | 22.8% |
Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca |
Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
21.7% | 43.5% | 34.8% |
Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca |
Frekvencia pozitívnych vplyvov na alpínskom bioregióne
Kategória vplyvu | Vplyv |
---|---|
A04 - pasenie | 64,3 % |
G05 - iné ľudské vplyvy | 21,4 % |
A03 - kosenie | 7,1 % |
K02 - biologické procesy | 7,1 % |
Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne
Kategória vplyvu | Vplyv |
---|---|
K02 - biologické procesy | 63,8 % |
F03 - poľovníctvo a odchyt divej zveri (suchozemskej) | 13,8 % |
D03 - lodné cesty, prístavy, prístavné stavby | 7,5 % |
A04 - pasenie | 6,2 % |
B01 - Výsadba na nelesnej ploche | 5,0 % |
A03 - kosenie | 2,5 % |
B02 - Obnova lesa a manažment | 1,2 % |