mora schmidtova
mora schmidtova
Orthosia schmidti (Dioszeghy, 1935)
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
200 EUR
Ohrozenosť podľa červeného zoznamu
vzácny (Rare)
Morfológia
Stredne veľký nočný motýľ. Telo je veľmi široké, husto ochlpené, tykadlá sú hrebeňovité. hlava, hruď, bruško aj krídla sú tmavohnedo sfarbené. Oba páry krídel sú na vonkajšom okraji široko bledohnedo lemované. Na predných krídlach sú pri hornom okraji tri hnedé škvrny s tenkým bledohnedým lemom a približne rovnobežne s vonkajším okrajom sa tiahne kľukatá bledohnedá čiara. húsenica je zhora sivohnedá, s čiernymi škvrnami a jemným žltým stredovým pruhom. Na okrajoch tela je široký zvlnený bledožltý pás.
Ekológia
Motýle sa v prírode objavujú od apríla. Po spárení samička kladie vajíčka na živné rastliny húseníc, u nás hlavne na duby (napr. Quercus cerris, Q. pubescens), v Maďarsku aj javor tatársky (Acer tataricum)a javor poľný (Acer campestre). Húsenica sa zakukľuje v hrabanke alebo plytko v pôde. Postglaciálny relikt. Obýva lesy v nížinách a pahorkatinách.
Celkové rozšírenie
Pontomediteránny druh rozšírený v Maďarsku, Slovensku, Rumunsku, Bulharsku a severnom Grécku, kde žije ssp. pinkeri Hreblay & Varga, 1993.
Rozšírenie na Slovensku
Rozšírený lokálne na juhozápadnom (okolie Dunaja, Devínska Kobyla, Ipeľská pahorkatina, Ipeľská kotlina, Burda) a strednom Slovensku (Štiavnické vrchy). Výskyt bol zaznamenaný na 6 územiach európskeho významu.
Faktory ohrozenia
Ubúdanie ponticko-panónskych nížinných a podhorských xerotermných dubových lesov zo zväzu Aceri-Quercion.
Zaujímavosti
Mora Schmidtova bola pôvodne opísaná v rode Monima. Neskôr bol tento rod zaradený ako jeden zo štyroch podrodov rodu Orthosia Ochsenheimer, 1816. Kvôli odlišnostiam od ostatných druhov v rode vytvoril Hreblay pre moru Schmidtovu v roku 1993 nový rod Dioszeghyana, ktorý pomenoval podľa mena autora jej pôvodného opisu.
Počet lokalít
14
Priemerná plocha TML
48 608 m2
Počet mapovateľov
4
Počet vykonaných návštev na TML
67
Priemerný počet druhov v zázname
14
Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy
Orthosia gothica (Linnaeus, 1758) (34),Eupithecia dodoneata Guenee, 1857 (31),Orthosia cerasi (Fabricius, 1775) (30),Polyploca ridens (Fabricius, 1787) (30),Orthosia cruda (Denis et Schiffermueller, 1775) (28),Egira conspicillaris (Linnaeus, 1758) (26),Nola cicatricalis (Treitschke, 1835) (25),Conistra vaccinii (Linnaeus, 1761) (23),Orthosia incerta (Hufnagel, 1766) (23),Valeria oleagina (Denis et Schiffermueller, 1775) (22)
Galéria
Stav ochrany druhu na ÚEV
Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR
Stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
70.6% | 29.4% |
PAN: |
44.0% | 34.0% | 22.0% |
Celkový stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
Dobrá | PAN: |
Nevyhovujúca |
Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)
ALP: |
100.0% |
PAN: |
76.0% | 20.0% | 4.0% |
Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne
ALP: |
Dobrá | PAN: |
Nevyhovujúca |
Kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
100.0% |
PAN: |
74.0% | 22.0% | 4.0% |
Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Dobrá | PAN: |
Nevyhovujúca |
Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
70.6% | 29.4% |
PAN: |
54.0% | 24.0% | 22.0% |
Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Dobrá | PAN: |
Nevyhovujúca |
Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| K02 - biologické procesy | 100 % |
Frekvencia pozitívnych vplyvov na panónskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| A03 - kosenie | 25,0 % |
| A10 - zmena štruktúry poľnohospodárskej pôdy | 25,0 % |
| B07 - Iné lesnícke aktivity nešpecifikované vyššie | 25,0 % |
| K02 - biologické procesy | 25,0 % |
Frekvencia negatívnych vplyvov na panónskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| B07 - Iné lesnícke aktivity nešpecifikované vyššie | 55,6 % |
| K02 - biologické procesy | 33,3 % |
| B02 - Obnova lesa a manažment | 11,1 % |