modráčik bahniskový

Morfológia

Motýľ s rozpätím krídel asi 35 mm. Vyznačuje sa výrazným pohlavným dimorfizmom. Obe pohlavia majú krídla z hornej strany tmavohnedé, ale samček má ich vnútornú plochu okrem širokého okrajového pásu pokrytú lesklými modrými šupinkami. Na predných i zadných krídlach sú medzi niektorými žilkami malé hnedé škvrnky. Zo spodnej strany sú obe pohlavia bledohnedé s radom tmavohnedých škvrniek medzi žilkami. Niektoré jedince majú tieto škvrnky žlto olemované. húsenice sú tmavočervené, mierne sploštené, v 4. instare (vzrastovom stupni) s výraznou obrubou so silnými štetinami a vyvýšeným telom tiež s radmi dlhých štetín. Kukly sú žltkastohnedé.

Ekológia

Motýle lietajú a pária sa v júli a auguste. Samičky kladú vajíčka po niekoľkých kusoch do súkvetia jediného druhu živnej rastliny − krvavca lekárskeho (Sanguisorba officinalis). Húsenice sa liahnu o niekoľko dní. Prvé 3 instary sa živia semenníkmi krvavca. V kvetnej hlavičke dorastie približne 5 húseničiek. Po zvlečení na 4. instar zámerne vypadávajú na zem. Húseničky vylučujú z drobných žliazok na povrchu tela sekréty (alomóny), ktoré vôňou napodobňujú larvy mravcov. Preto ich pomerne rýchlo zozbierajú mravce (Myrmica rubra, menej M. scabrinodis) a zanesenú do mraveniska. V mravenisku sa húsenice stávajú predátormi a živia sa larvami a kuklami hostiteľa. V jednom mravenisku ich môže žiť aj niekoľko desiatok. Prezimujú v mravenisku, kde sa napokon v jednej z podzemných komôrok zakuklia. Asi po mesiaci sa z kukly vyliahne motýľ. Liahne sa zvyčajne skoro ráno, keď sú mravce málo aktívne a vonku je dostatočne vlhko, aby mohol po vylezení z mraveniska ľahko vystrieť krídla. Druh je viazaný na prirodzene vlhké lúky, údolia potokov, okolie jazier a močarísk s bohatým výskytom krvavca lekárskeho.

Celkové rozšírenie

Západopalearktický druh. Lokálne sa vyskytuje na severe Španielska a na juhovýchode Francúzska. Súvislejší areál výskytu má od strednej Európy (Nemecko, Rakúsko, Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko) cez Ukrajinu, severovýchod Turecka, Kaukaz a Rusko až po strednú Sibír a Altaj.

Rozšírenie na Slovensku

Lokálne rozšírený v nižších a stredných polohách. V minulosti známy zo Záhoria (Veľké Leváre), z Obsoloviec, Továrnikov, Kulháňa, Banskej Štiavnice, Popradu, Gelnice a Prešova. Novšie nálezy sú hlavne zo Záhoria, Veľkej Fatry, Kremnických vrchov (Sliač), Slovenského rudohoria. Najnovšie nálezy sú napr. z Bielych Karpát (Drgoňova dolina, Skalica) a Veľkej Fatry (Turiec, Dubové) a ďalšie. Vyskytuje sa na 16 územiach európskeho významu.

Faktory ohrozenia

Zarastanie lúčnych lokalít prirodzenou sukcesiou, prípadne nesprávny manažment pri obhospodarovaní lúk − odvodňovanie, neskoré kosenie (po polovici júna), celoplošné kosenie.

Zaujímavosti

U nás sa z rodu Maculinea vyskytujú ešte druhy M. alcon (Denis & Schiffermüller, 1775), M. arion(Linnaeus, 1758), M. rebeli(Hirschke, 1904) a M. telejus(Bergsträsser, 1779). Staršie húsenice všetkých žijú v mraveniskách viacerých druhov mravcov. M. nausithous žije na väčšine územia výskytu výlučne v hniezdach mravca Myrmica rubra. V izolovaných populáciách v Španielsku a v Sedmohradsku (Rumunsko) však žije výlučne v mraveniskách mravca Myrmica scabrinodis.

Galéria