žltáčik vikový

Ekológia

Na Slovensku nebola sledovaná. V recentnom areáli svojho rozšírenia monovoltinný druh (koniec VI. - VIII.), v nižších polohách sa zriedkavo môže vyskytnúť druhá generácia. Živnými rastlinami húseníc sú bôbovité (Fabaceae) ako ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus), podkovka chochlatá (Hippocrepis comosa), ranostaj pestrý (Coronilla varia) alebo ďatelina plazivá (Trifolium repens). Prezimuje v štádiu húsenice.

 

Celkové rozšírenie

Európsky druh. Vyskytuje sa v Kantabrijskom pohorí, v Pyrenejách a Alpách. Z Karpát sú známe iba údaje staršieho dáta.

 

Je to druh lúk subalpínskeho a alpínskeho vegetačného stupňa. Všetky historické údaje z územia Slovenska pochádzajú z vyšších nadmorských výšok, ale presné údaje pri väčšine záznamov chýbajú (Belianske Tatry, Vysoké Tatry, Malá Fatra). Posledné jedince z územia Slovenska boli pozorované na južných svahoch Belianskych Tatier.

 

Rozšírenie na Slovensku

Dnes už na Slovensku pravdepodobne vyhynutý druh. Všetky historické údaje o výskyte žltáčika vikového (Colias phicomone) z územia Slovenska boli dlhé roky spochybňované, no niekoľko dokladových exemplárov z prelomu 19. a 20. storočia sa zachovalo v Prírodovednom múzeu v Budapešti (napr. zbierkový materiál Dahlströma alebo Bessenyeiho, všetky jedince pochádzajú z oblasti Vysokých Tatier). Posledné dokladové exempláre z územia Slovenska sú z rokov 1946 - 1953 (coll. Ján Zelný). V týchto rokoch bol žltáčik vikový (Colias phicomone) pravideľne pozorovaný od konca júla do konca augusta vo východnej časti Belianskych Tatier. V okolí Bujačieho vrchu a Skalných vrát boli naposledy pozorované exempláre v roku 1953 (2 samci, 1 samica). Posledné známe spoľahlivé pozorovanie jedincov vo voľnej prírode, ale bohužiaľ bez dokladových exemplárov, pochádza zo 70. rokov minulého storočia z okolia chaty Plesnivec. V súčasnej dobe nie sú známe žiadne recenté údaje o jeho výskyte v karpatskom systéme.

 

SourceDescription

lepidoptera.sk/colias_phicomone