mlynárik Mannov

Ekológia

Na Slovensku preštudovaná veľmi povrchne. Dvojgeneračný druh (V. - VI., VII. - VIII.). Samičky kladú belavé vajíčka vretenovitého tvaru jednotlivo na listy žerušovičníka piesočného (Cardaminopsis arenosa) (Bálint). Prezimujúcim štádiom je kukla.

 

Celkové rozšírenie

Maroko, južná a ostrovčekovite aj stredná časť Európy, Malá Ázia, Sýria. V susedných krajinách lokálne v Rakúsku, vyhynul na Morave a silne ustúpil v Maďarsku.

 

Xerotermofil. Výhrevné stráne stepí a skalnatých stepí na vápencovom podklade v krasových oblastiach iba veľmi riedko porastené drevinami. Tiež na stepných krasových platách. Ojedinele bol na území Slovenska dokladovaný výskyt aj na okrajoch viníc (Slovenské Nové Mesto).

 

Rozšírenie na Slovensku

Mlynárik Mannov (Pieris mannii) bol na Slovensku po prvý krát zistený v roku 1951 Dr. Mouchom nad obcou Vidová na Plešiveckej planine v Slovenskom krase. V nasledujúcich rokoch bol zistený v tejto oblasti na niekoľkých ďalších lokalitách, lokálne aj v hojnom počte. V roku 1951 bol jeho výskyt potvrdený i pri Slovenskom Novom Meste Ing. Trefným. Pri revízii dokladového materiálu Dr. Segeta bol výskyt tohto druhu potvrdený tiež zo západného Slovenska, žiaľ, bez zaznamenania presnej lokality výskytu (iba všeobecne, dolné Považie, 1947). Intenzívne pátranie na vhodných lokalitách v Považskom Inovci a Malých Karpatoch nebolo v súčasnosti úspešné. Z neskoršieho obdobia okrem spomínaného Slovenského krasu pochádzajú z územia Slovenska ešte údaje z Ponitria - Chynorany a Medvedia hora na východnom Slovensku. S najväčšou pravdepodobnosťou vplyvom zmeny tradičného obhospodarovania lokalít výskytu, predovšetkým obmedzením ich spásania a ich postupnou sukcesiou početnosť populácií postupne poklesla. Posledné jednotlivé pozorovania spoľahlivo doložené dokladovými exemplármi pochádzajú zo Slovenského krasu z polovice 70-tych rokov dvadsiateho storočia. V súčasnej dobe nemáme o výskyte na našom území žiadne recentné správy.

 

SourceDescription

lepidoptera.sk/pieris_mannii