hnedáčik osikový
hnedáčik osikový
Euphydryas maturna (Linnaeus, 1758)
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
300 EUR
Ohrozenosť podľa červeného zoznamu
zraniteľný (VU = Vulnerable)
Morfológia
Stredne veľký denný motýľ s rozpätím krídel 40 (samčeky) až 46 mm (samičky). Vrchná strana krídel je hnedá, s oranžovočervenými a bledožltými škvrnami usporiadanými v nerovných radoch. V škvrnách nie sú čierne bodky. húsenice sú čierne, na chrbte a po stranách väčšinou so žltými škvrnami usporiadanými v pozdĺžnych pásoch. Kukly sú biele, s čiernymi a žltými škvrnkami.
Ekológia
Samičky kladú vajíčka vo veľkých skupinách (až 300 kusov) na väčšie kríky − kalina obyčajná (Viburnum opulus)alebo menšie stromy − javory (Fraxinus excelsior, F. angustifolia). V lete a na jeseň padajú húsenice 3. a 4. instaru (vzrastového stupňa) na zem, kde v hrabanke prezimujú. Na jar sa húsenice po diapauze (zastavení životných prejavov) živia hlavne listami krov ako zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum) a zob vtáčí (Ligustrum vulgare),prípadne aj bylinami ako Čermeľ lúčny (Melampyrum pratense), skorocel (Plantago sp.) a veronika (Veronica sp.).Takáto zmena živných rastlín je nezvyčajná, ale všetky tieto rastliny obsahujú tzv. iridoidné glykozidy, na ktoré sa tieto hnedáčiky špecializujú. Kukly bývajú upevnené dolu hlavou na konároch, kmeňoch a skalách. Imága (dospelé jedince) sa vyskytujú od mája do júna v malých populáciách na okrajoch listnatých lesov, v riedkych lesoch a na čistinách.
Celkové rozšírenie
Palearktický druh. Rozšírený lokálne v strednej a východnej Európe, na Kaukaze, vo východnom Kazachstane, na Sibíri po Bajkal a v Jakutsku.
Rozšírenie na Slovensku
Druh je lokálne rozšírený na západnom a južnom Slovensku − v Malých Karpatoch, Podunajskej pahorkatine, Tribeči, Cerovej vrchovine a na Kováčovských kopcoch. Vyskytuje sa na 4 územiach európskeho významu.
Faktory ohrozenia
Druh ohrozuje fragmentácia pôvodných biotopov, aplikácia chemických postrekov (napr. proti komárom) a hospodárske zásahy do vegetačného krytu.
Zaujímavosti
Motýle a húsenice na rozličných územiach uprednostňujú rôzne živné rastliny. Topoľ osikový (Populus tremula), podľa ktorého dostal druh slovenské meno, však pravdepodobne nie je jeho živnou rastlinou alebo sa na ňom vyvíja len okrajovo. Druh má v južných častiach areálu jednoročný
vývojový cyklus, ale severnejšie (Fínsko, Švédsko) je vývojový cyklus dvojročný.
Galéria