modráčik krvavcový

Morfológia

Motýľ s rozpätím krídel asi 35 mm.  Pohlavný dimorfizmus nie je veľmi výrazný. Z hornej strany majú krídla oboch pohlaví tmavohnedý základ, ale väčšina plochy krídel je pokrytá lesklými bledomodrými šupinkami. hnedý okrajový pás samčeka je užší ako samičkin. Medzi žilkami na oboch pároch krídel sú tmavohnedé škvrnky, niekedy nevýrazné. Zo spodnej strany sú krídla oboch pohlaví bledohnedé s dvoma radmi tmavohnedých až čiernych škvrniek medzi žilkami. škvrnky sú bledo olemované. húsenice sú v prvých troch instaroch valcovité, červenohnedé s krátkymi hustými štetinami, neskôr mierne sploštené, s dlhými štetinami po okraji tela. Kukly sú žltkastohnedé.

Ekológia

Motýle majú jednu generáciu do roka. Pária sa v júni a júli. Samičky kladú vajíčka jednotlivo do vyvíjajúcich sa súkvetí krvavca lekárskeho (Sanguisorba officinalis), ktorý je ich jedinou živnou rastlinou. Po vyliahnutí sa prvé 3 instary (vzrastové stupne) živia rastúcimi semenníkmi krvavca. Mladé húseničky 4. instaru vypadávajú na zem, kde sú zbierané mravcami (Myrmica scabrinodis, menej M. rubra) a zanesené do mraveniska. Húseničky vylučujú zo žliaz na 7. brušnom článku sekréty bohaté na cukry, ktoré mravce rady olizujú. Sekréty (alomóny) vylučované žliazkami na povrch tela imitujú pach mravčích lariev. V mravenisku žijú húsenice priamo v komôrkach s mravčím plodom a živia sa ním (myrmekofágia). V jednom mravenisku zvyčajne žije iba niekoľko húseničiek. Zimu prečkávajú v mravenisku. Kuklia sa v podzemnej komôrke, kde sa aj vyliahne imágo. Krídla si vystiera až po vylezení z mraveniska. Druh je viazaný na klasicky obhospodarované vlhké lúky s prirodzeným výskytom krvavca lekárskeho. Uprednostňuje teplé, chránené miesta

Celkové rozšírenie

Palearktický druh. Izolované populácie sa vyskytujú v západnom Francúzsku a severnom Taliansku. Súvislejší výskyt je od strednej Európy (Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko) cez Ukrajinu, Rusko, Mongolsko a Čínu až po Japonsko.

Rozšírenie na Slovensku

Rozšírený hlavne v nižších a stredných polohách, často na rovnakých lokalitách ako modráčik bahniskový (Maculinea nausithous). V minulosti známy z viacerých lokalít zo Záhoria, Podunajskej nížiny, Poľany, Slanských vrchov a Východoslovenskej nížiny. V súčasnosti je výskyt lokálny. Uvádza sa na 22 územiach európskeho významu.

Faktory ohrozenia

Ubúdanie prirodzene vlhkých lúk, ktoré boli v minulosti kosené alebo spásané. Vhodné lokality sú ohrozené aj melioráciami a rozorávaním.

Zaujímavosti

Mravce si do mravenísk odnášajú malé húseničky. Tie lákajú mravcov sladkými výlučkami žliaz (Newcomerova žľaza) na 7. tergite (doštičke na chrbtovej strane článku). Okrem toho sa chemicky maskujú a pri kontakte s mravcami sa skrútia, čím aj tvarom napodobnia mravčie larvy a uľahčia mravcom ich uchopenie a odnos.

Galéria