Pakôrnik smrekový

Morfológia

Podlhovastý, 3,5 − 6,5 mm dlhý, hnedo-čierny chrobák. hlava je skrytá pod štítom. Na hlave sú silné hryzadlá. Tykadlá sú krátke, na konci s trojčlánkovou paličkou. štít je od bruška výrazne oddelený. Na prednej časti je pokrytý hrubými, na zadnej časti jemnými výrastkami. Krovky sú riedko, ale viditeľne ochlpené, hrubé bodky pokrývajúce celé krovky sú usporiadané v radoch. Okraje kroviek sú svetlejšie ako zvyšok tela. Nohy sú hnedočervené.

Ekológia

Saproxylofágny (požierajúci mŕtve drevo) druh žijúci prevažne pod kôrou odumierajúcich ihličnatých drevín – smrek (Picea),borovica (Pinus), jedľa (Abies) v montánnom a subalpínskom stupni, ale vyskytuje sa aj na listnatých stromoch – buk (Fagus), jelša (Alnus). Živí sa pravdepodobne mycéliami podkôrnych  húb. Preferuje drevo poškodené požiarmi a kôru zasiahnutú ohňom. Imága (dospelé jedince) sa vyskytujú v prírode od júna do novembra, najviac v auguste.

Celkové rozšírenie

Palearktický druh. Známy je z Európy, Ázie (po Sibír) a Severnej Ameriky (Kanada, USA). V Európe sa vyskytuje vo Veľkej Británii, Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Taliansku, Česku, Poľsku, na Slovensku, v Litve, Estónsku, Škandinávii, Fínsku, Bielorusku, Bosne, Chorvátsku a Srbsku.

Rozšírenie na Slovensku

Na Slovensku je známy iba z montánneho stupňa vo Vysokých Tatrách. Možný je výskyt aj v Nízkych Tatrách. Vyskytuje sa na 2 územiach európskeho významu.

Faktory ohrozenia

Druh môže byť ohrozený hlavne v hospodárskych lesoch odstraňovaním starých odumierajúcich stromov.

Zaujímavosti

Z Európy je známych 6 druhov z rodu Stephanopachys (S. brunneus, S. cribratus, S. linearis, S. quadricollis, S. rugosus, S. substriatus), u nás sa vyskytuje iba S. substriatus. Jeho zámena je možná iba s pakôrnikom konárovým (Xylopertha retusa), ktorý je podobnej veľkosti aj sfarbenia a vyskytuje sa na duboch a v starých vinohradoch na viniči hroznorodom.