fuzáč karpatský
fuzáč karpatský
Pseudogaurotina excellens Brancsik, 1874
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
300 EUR
Ohrozenosť podľa červeného zoznamu
ohrozený (EN = Endangered)
TaxOriginCode:
15
Morfológia
Stredne veľký chrobák, dlhý 9 − 16 mm. Samičky sú zreteľne mohutnejšie a väčšie ako samčeky. hlava a štít sú leskločierne, jemne zrnité, na hlave sú po stranách pomerne veľké zlatožlté oči. Krovky sú lesklé, hrubo vrásčito bodkované, modré až modrozelené, zriedkavo fialové až čierne. bruško a nohy sú čierne.
Ekológia
Fuzáča karpatského môžeme najčastejšie zastihnúť na lesných plochách v dolinách a popri vodných tokoch s porastom zemolezu čierneho (Lonicera nigra)a zemolezu tatárskeho (Lonicera tatarica). Tieto kry sú živnou rastlinou pre larvy fuzáča karpatského. Larvy sa vyvíjajú 2 – 3 roky v koreňoch alebo hrubších kmienkoch. Kuklia sa v komôrke pod kôrou. Dospelé fuzáče sa vyskytujú v júni a júli na hostiteľskej rastline. Prítomnosť na lokalite sa dá zistiť aj podľa výletových otvorov na zemoleze.
Celkové rozšírenie
Karpatský endemit vyskytujúci sa na Slovensku, v Poľsku, Ukrajine a Rumunsku. Vo všetkých spomenutých štátoch je veľmi vzácny a prísne chránený. Je považovaný za preglaciálny relikt.
Rozšírenie na Slovensku
Na Slovensku obýva montánne oblasti karpatských pohorí. Centrom jeho rozšírenia sú Nízke Tatry a Malá a Veľká Fatra. V Nízkych Tatrách sa vyskytuje hlavne v severnej časti, v oblasti Bieleho a Čierneho Váhu. Nájdený bol aj vo Vysokých Tatrách (Podbanské), v Slovenskom rudohorí a na Liptove. Vyskytuje sa na 5 územiach európskeho významu.
Faktory ohrozenia
Druh je ohrozený hlavne ľudskou činnosťou pri intenzívnom lesnom hospodárstve, najmä vyrubovaní živných rastlín a zmenou charakteru prírodných podmienok na miestach výskytu.
Zaujímavosti
Druh bol opísaný významným slovenským (uhorským) prírodovedcom Karolom Brančíkom (*13. 3. 1842 Stará Bystrica − †18. 9. 1915 Trenčín) zo Slovenska. Podobný príbuzný druh Gaurotes virginea(Linnaeus, 1758) sa od fuzáča karpatského odlišuje červeným bruškom.
Počet lokalít
12
Priemerná plocha TML
93 192 128 m2
Počet mapovateľov
7
Počet vykonaných návštev na TML
92
Priemerný počet druhov v zázname
2
Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy
Agrilus cyanescens Ratzeburg, 1837 (18),Oberea (Oberea) pupillata Gyllenhal, 1817 (16),Pachyta quadrimaculata Linnaeus, 1758 (9),Lepturobosca virens Linnaeus, 1758 (4),Obrium brunneum Fabricius, 1792 (4),Pachytodes cerambyciformis Schrank, 1781 (4),Anastrangalia reyi Heyden, 1889 (3),Anastrangalia dubia dubia Scopoli, 1763 (3),Gaurotes (Carilia) virginea (Linnaeus, 1758) (3),Monochamus sartor Fabricius, 1787 (3)