fuzáč karpatský

Morfológia

Stredne veľký chrobák, dlhý 9 − 16 mm. Samičky sú zreteľne mohutnejšie a väčšie ako samčeky. hlava a štít sú leskločierne, jemne zrnité, na hlave sú po stranách pomerne veľké zlatožlté oči. Krovky sú lesklé, hrubo vrásčito bodkované, modré až modrozelené, zriedkavo fialové až čierne. bruško a nohy sú čierne.

Ekológia

Fuzáča karpatského môžeme najčastejšie zastihnúť na lesných plochách v dolinách a popri vodných tokoch s porastom zemolezu čierneho (Lonicera nigra)a zemolezu tatárskeho (Lonicera tatarica). Tieto kry sú živnou rastlinou pre larvy fuzáča karpatského. Larvy sa vyvíjajú 2 – 3 roky v koreňoch alebo hrubších kmienkoch. Kuklia sa v komôrke pod kôrou. Dospelé fuzáče sa vyskytujú v júni a júli na hostiteľskej rastline. Prítomnosť na lokalite sa dá zistiť aj podľa výletových otvorov na zemoleze.

Celkové rozšírenie

Karpatský endemit vyskytujúci sa na Slovensku, v Poľsku, Ukrajine a Rumunsku. Vo všetkých spomenutých štátoch je veľmi vzácny a prísne chránený. Je považovaný za preglaciálny relikt.

Rozšírenie na Slovensku

Na Slovensku obýva montánne oblasti karpatských pohorí. Centrom jeho rozšírenia sú Nízke Tatry a Malá a Veľká Fatra. V Nízkych Tatrách sa vyskytuje hlavne v severnej časti, v oblasti Bieleho a Čierneho Váhu. Nájdený bol aj vo Vysokých Tatrách (Podbanské), v Slovenskom rudohorí a na Liptove. Vyskytuje sa na 5 územiach európskeho významu.

Faktory ohrozenia

Druh je ohrozený hlavne ľudskou činnosťou pri intenzívnom lesnom hospodárstve, najmä vyrubovaní živných rastlín a zmenou charakteru prírodných podmienok na miestach výskytu.

Zaujímavosti

Druh bol opísaný významným slovenským (uhorským) prírodovedcom Karolom Brančíkom (*13. 3. 1842 Stará Bystrica − †18. 9. 1915 Trenčín) zo Slovenska. Podobný príbuzný druh Gaurotes virginea(Linnaeus, 1758) sa od fuzáča karpatského odlišuje červeným bruškom.

Galéria