potápnik široký

Morfológia

Náš najväčší potápnik, dosahuje dĺžku 35 − 45 mm. Telo je široko oválne, zhora plocho klenuté, zospodu člnkovité. Telo je zhora čiernohnedé s charakteristickou žltočervenou kresbou. Tykadlá, nohy a spodná strana tela sú hrdzavočervené. Samčeky majú krovky takmer hladké, samičky s výraznými pozdĺžnymi ryhami. Prvé tri články predných chodidiel samčekov sú silne rozšírené a na ich spodnej strane sú rôzne veľké okrúhle prísavky. Larvy majú podlhovasté, článkované telo s plochou hlavou, na ktorej sú mohutné hryzadlá.

Ekológia

Larvy aj dospelé jedince potápnika širokého sú dravé. Larvy sa špecializujú najmä na larvy potočníkov (Trichoptera) a podeniek (Ephemeroptera). Imága (dospelé jedince) sa živia drobnými živočíchmi − larvami vodného hmyzu, žubrienkami, prípadne rybím plôdikom. Ich výskyt je viazaný na veľké trvalé rybníky a iné veľké stojaté vodné plochy s hĺbkou 0,3 − 1 m a s hustou pobrežnou vegetáciou (ostrica − Carex,praslička − Equisetum). Pri zhoršených podmienkach preletujú na iné plochy. Samičky kladú skoro na jar jednotlivo vajíčka do listov ponorených vodných rastlín. Listy si predtým narežú pomocou dlhého kladielka. Vyliahnuté larvy, ako aj imága, dýchajú vzdušný kyslík pomocou dýchacích otvorov na konci bruška, ktorý pravidelne vysúvajú nad hladinu. Larvy sa po dorastení kuklia na brehu jazera v puzdre obalenom okolitým materiálom, často skryté pod rastlinnými zvyškami. štádium kukly trvá asi 2 týždne. Zimujú imága.

Celkové rozšírenie

Západopalearktický druh. Rozšírený je od východného Francúzska po západnú Sibír. Centrum rozšírenia má v strednej Európe. Najbližšie k nášmu územia sa vyskytuje vo východnej časti Rakúska.

Rozšírenie na Slovensku

Na Slovensku je to nezvestný druh. Neuvádzajú sa žiadne územia európskeho významu, v ktorých by sa druh vyskytoval. V minulosti sa vyskytoval napr. na východnom Slovensku v okolí Košíc a na strednom Slovensku neďaleko od Banskej Bystrice.

Faktory ohrozenia

Druh je citlivý na narušenie podmienok v stojatých vodách, hlavne na zmeny chemizmu, napr. splaškami z poľnohospodárskych plôch alebo prihnojovaním rybníkov.

Zaujímavosti

Početnosť tohto druhu v strednej Európe od začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia veľmi prudko klesala a v súčasnosti je D. latissimus na mnohých územiach pokladaný za vyhynutého. To sa týka napríklad aj Česka, pričom v južných Čechách
žili kedysi najpočetnejšie populácie tohto druhu v celom areáli výskytu.