fúzač veľký

Morfológia

Náš druhý najväčší fuzáč s 24 − 54 mm dlhým telom. Celý chrobák je leskločierny, len krovky sú ku koncu hnedočierne až hnedé. Na hlave sú pomerne mohutné hryzadlá. Tykadlá samčekov sú približne dvakrát dlhšie ako telo, tykadlá samičiek dosahujú nanajvýš koniec kroviek. štít s výraznou hustou a hlbokou skulptúrou, ale vyskytujú sa aj jedince s hladkým štítom. Krovky sú najširšie na báze, smerom ku koncu sa zužujú. V prvej polovici sú hrubo, v druhej polovici jemno zrnité.

Ekológia

Samičky kladú vajíčka do štrbín v kôre stojacich starých, ale živých dubov. bol pozorovaný aj vývoj v bukoch, hraboch, brestoch a jaseňoch. Larvy sa vyvíjajú najprv pod kôrou, kde aj prezimujú. V polovici druhého roku sa začínajú živiť lykom, preto sa zavŕtavajú hlbšie do dreva a tam druhýkrát prezimujú. V polovici tretieho roku sa dospelá larva kuklí hlboko v dreve vo veľkej, hákovito stočenej komôrke. Po jeden a pol mesiaci sa vyliahne imágo, ale zotrváva v komôrke, kde aj prezimuje. Imága (dospelé jedince) sa v prírode vyskytujú od mája do septembra, najhojnejšie sa roja v júni a júli. Živia sa miazgou poranených stromov, aktívne sú najmä v podvečer, cez deň sa zdržujú v korunách stromov. Vyskytujú sa v teplých dúbravách v klimaxovom štádiu sukcesie.

Celkové rozšírenie

Od strednej Európy po Prednú Áziu, Stredomorie, sever Afriky.

Rozšírenie na Slovensku

Žije v južných predhoriach nižších pohorí. Kedysi bol na Slovensku veľmi hojný a označovaný za významného technického škodcu dreva. Aj v súčasnosti má veľký areál výskytu, ale je omnoho vzácnejší. Vyskytuje sa napr. v Malých Karpatoch (okolie Bratislavy), Tribeči, Strážovských vrchoch
a Volovských vrchoch. V databáze ochrany prírody je zaznamenaný na 62 územiach európskeho významu.

Faktory ohrozenia

Ohrozený je hlavne odstraňovaním starých solitérnych dubov a hynutím dubov na tracheomykózne (hubové) ochorenia.

Zaujímavosti

V strednej Európe žije nominátna forma fuzáča veľkého C. c. cerdo. Poznáme ešte ďalšie tri poddruhy: C. c. acuminatus Motschulsky, 1852 (Krym, Predná Ázia, Turecko), C. c. iranicus Heyrovský, 1951 (Irán) a C. c. mirbecki Lucas, 1842 (Stredomorie − Portugalsko, Španielsko, Maroko, Alžírsko). Na Slovensku sa veľmi vzácne vyskytujú dva druhy veľmi podobné fuzáčovi veľkému: Cerambyx welensii (Küster, 1846) (= Cerambyx velutinus Brullé, 1832), ktorý sa od neho líši nelesklým, husto ochlpeným bruškom, a Cerambyx miles Bonelli, 1823, líšiaci sa výrazne kratšími tykadlami.

Galéria