bystruška južná

Morfológia

Veľká, 22 − 28 mm dlhá, robustná bystruška. Je čiernej farby, slabo lesklá. štít je širší ako dlhší, s bočnými okrajmi výrazne zaokrúhlenými, bez postranných štetín. Na báze štítu sú nápadné zadné rohy. Krovky sú len veľmi jemne vráskavé, bez rebier, s tromi radmi nevýrazných jamiek.

Ekológia

Xerofilný (suchomilný) stepný druh. Imága (dospelé jedince) sú aktívne neskoro v lete a na jeseň. Žije na lesostepiach aj na sprašiach.

Celkové rozšírenie

Druh má eurosibírske rozšírenie. Nominotypický (základný) poddruh C. h. hungaricus sa vyskytuje v stepiach od Moravy a Slovenska cez Rakúsko a Maďarsko po západné Rumunsko (Banát) a severovýchodné Srbsko (Vojvodina).

Rozšírenie na Slovensku

U nás sa vyskytuje vzácne na juhozápadnom Slovensku. Nie je hlásený zo žiadnych území európskeho významu.

Faktory ohrozenia

Zarastanie stepných lokalít náletovými drevinami alebo ich premena na záhradkárske osady. hrozbu predstavuje aj nevhodný spôsob kosenia a čas pastvy.

Zaujímavosti

Bystruška južná je v rámci svojho areálu rozšírenia veľmi premenlivá, preto bolo doteraz opísaných 5 rôznych poddruhov − C. h. hungaricus (Fabricius, 1792); C. h. mingens (Quensel, 1806); C. h. cribellatus (Adams, 1812); C. h. gastridulus (Fischer von Waldheim, 1823) a C. h. scythus (Motschulsky, 1847). V rámci týchto poddruhov sú známe ešte ďalšie rasy, napr. C. h. h. viennensis (Kraatz, 1877) z Rakúska či C. h. h. frivaldskyanus (Reuning, 1933) z Rumunska.

Galéria