kamzík vrchovský

Morfológia

Má silnú svalnatú postavu približne veľ­kosti kozy domácej. Hlavu má klinovitú a vzpriamené hákovité rožky, dlhé 10 - 20 cm. Krátka letná srsť je hrdzavohnedá, s tmavým pozdĺžnym pásom na chrb­te, v zime je dlhá a hnedočierna. Na chrbte vyrastajú predĺžené chlpy, ktoré sa pri vzrušení vztyčujú - tzv. kamzičí fúz. Na hlave má tmavú nápadnú masku na žltom až bielom podklade. Rožky majú aj samice, sú však menšie a menej zahnuté.

Ekológia

Biotopom kamzíkov v Západných, Vý­chodných a Nízkych Tatrách sú oblasti v subalpínskom, alpínskom vegetačnom stupni, zriedkavo aj terény hornej hranice lesa. Kamzíky sú teritoriálne živočíchy, tvoria čriedy, len staré samce sú samotár­ske a pripájajú sa k čriedam iba v čase ruje. Kamzi­čia ruja prebieha v novembri až decembri, kamzice sú gravidné 26 týždňov a koncom mája až začiat­kom júna rodia 1 - 2 mláďatá. Pohlavne dospievajú ako dvojročné, do reprodukcie sa zapájajú spra­vidla ako 3- až 4-ročné a môžu sa dožiť približne 15 rokov.

Celkové rozšírenie

Druh sa vyskytuje v pohoriach strednej, južnej Európy a Malej Ázie medzi 35° a 50° severnej šírky. Introdukovaný bol na Nový Zéland a do Argentíny.

Rozšírenie na Slovensku

Endemit nášho územia -poddruh kamzík vrchovský tatranský {Rupicapra ru­picapra tatrica Blahout, 1972) sa pôvodne vyskytoval len v Západných a Východných Tatrách. Dnes žije aj v Nízkych Tatrách, kam bol introdukovaný koncom 60. rokov minulého storočia.

Poddruh sa vyskytuje na 2 územiach európskeho významu

Faktory ohrozenia

Závažný vplyv na početnosť tohto druhu má ľudská činnosť, vysoká návštev­nosť a rozširujúce sa športové aktivity {turistika, lyžovanie, horolezectvo, skialpinizmus, paragliding). Reálnym ohrozením je tiež pretrvávajúce pytliactvo, najmä v oblasti Západných a Belianskych Tatier.

 

Zaujímavosti

Koncom 50. a začiatkom 60. rokov minulého storočia bol na naše územie introdukova­ný aj poddruh kamzík vrchovský alpský (R. r. rupi­capra), ktorý žije vo Veľkej Fatre a v Slovenskom raji.

Galéria