podkovár južný

Morfológia

Stredne veľký podkovár, má na nose zložité výrastky a pri pohľade z boku má zašpicatený horný výrastok sedla. Sfarbenie srsti na chrbte je dymovosivé, hnedé až červenkasté, na brušnej strane je zreteľne svetlejší. Má ostro zašpicatené blanité ušnice bez ušného viečka (tragusu) a nápadné blanité výrast­ky na ňufáku a okolo nozdier, ktoré slúžia na usmer­ňovanie echolokačných signálov. Lietacie blany má krátke a široké, má krátky chvost.

Ekológia

Letné kolónie samíc majú do 200 jedincov v podzemných priestoroch, najmä jaskyniach, nieke­dy aj v podkrovných priestoroch. Zimujú v jaskyniach a štôlňach. V úkryte vždy visí voľne zo stropu alebo na stenách podzemných priestorov. Charakteristickým znakom tohto druhu je mimoriadne silná sociálna súdržnosť, jednotlivé kusy nachádzame len výnimoč­ne. Vyniká mimoriadne obratným letom. Na rozdiel od iných netopierov sa podkovár nedokáže pohybo­vať po zemi a preliezať štrbinami. Potravu loví po­čas letu, alebo ju zbiera z povrchu a tvoria ju chrobá­ky, motýle, dvojkrídlovce, pavúky. V júni samica rodí jedno mláďa.

Celkové rozšírenie

Druh sa vyskytuje v palearktickej oblasti, od severozápadnej Afriky cez južnú Európu, Blízky východ po Turkménsko a Irán.

Rozšírenie na Slovensku

Vyskytuje sa v južnej časti stredného a východného Slovenska (Slovenský kras, Volovské vrchy, Rožňavská a Košická kotlina, Revúcka vrchovina, Rimavská kotlina, Muránska planina a Stolické vrchy). Slovenská populácia zasahuje do Maďar­ska a je izolovaná od ostatných populácií druhu a má niekoľko tisíc jedincov.

Druh sa vyskytuje na 12 územiach európskeho výz­namu.

Faktory ohrozenia

Nelegálne vstupy a rušenie kolónií v podzemných a podkrovných priestoroch, zamedzenie prístupu do vletových otvorov.

Galéria

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR