hrabošík tatranský / hraboš tatranský

Morfológia

Patrí k malým cicavcom myšovitého vzhľadu s malými ušnicami a očami (priemer do 2 mm) a dĺžkou tela do 120 mm. Na vrchnej strane tela je žltoškoricový až šedohnedý, niekedy aj s mier­ne hrdzavkastým nádychom. Spodná strana tela je šedobiela až striebristošedá, pričom na bokoch je medzi zafarbením chrbta a brucha pomerne výrazná hranica. Chvost je šedobiely a jeho dĺžka tvorí 35 ­42 % dĺžky tela. Chodidlá sú svetlé a na zadných lab­kách má 6 hrboľov.

Ekológia

Obýva chladné a vlhké miesta s hustým podrastom a dobre vyvinutou vrstvou humusu. Vysky­tuje sa na subalpínskych až alpínskych lúkach, často v blízkosti skalných sutín, s hustým trávnatým po­rastom a výskytom papradí alebo na dne chladných inverzných dolín, v zárastoch okolo potokov, v nesko­rých sukcesných štádiách smrekového lesa a na zaras­tajúcich otvorených priestranstvách. Hrabe si rozsiah­le systémy nôr. V letnom období je aktívny na povrchu len v noci. Živí sa nadzemnými časťami vlhkomilných bylín, hlavne podbelice alpínskej, krkošky chlpatej, kysličky obyčajnej a v menšej miere trávami z čeľade lipnicovité. Samica rodí po 21 - 23 dňoch gravidity len 2 - 4 mláďatá, 2 - 3 razy za sezónu.

Celkové rozšírenie

Karpatský endemit, ktorý sa vyskytuje na Slovensku, v Poľsku, na Ukrajine a v Ru­munsku.

Rozšírenie na Slovensku

Výskyt bol zaznamena­ný v Oravských Beskydách, Západných, Východných a Nízkych Tatrách, Veľkej a Malej Fatre, Chočských vrchoch, Kremnických vrchoch a Muránskej planine.

Druh sa vyskytuje na 8 územiach európskeho významu.

Faktory ohrozenia

Pri súčasnom spôsobe lesného hospodárenia sú lokality v lesnom pásme ohrozené ťažbou, lebo najväčšia početnosť a hustota hrabošov tatranských žije najmä v lesoch starších ako 50 rokov.

Zaujímavosti

 Druh bol opísaný z nášho územia Kratochvílom v roku 1952.

Galéria