hrabošík tatranský / hraboš tatranský
hrabošík tatranský / hraboš tatranský
Microtus tatricus Kratochvil, 1952
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
2 000 EUR
Morfológia
Patrí k malým cicavcom myšovitého vzhľadu s malými ušnicami a očami (priemer do 2 mm) a dĺžkou tela do 120 mm. Na vrchnej strane tela je žltoškoricový až šedohnedý, niekedy aj s mierne hrdzavkastým nádychom. Spodná strana tela je šedobiela až striebristošedá, pričom na bokoch je medzi zafarbením chrbta a brucha pomerne výrazná hranica. Chvost je šedobiely a jeho dĺžka tvorí 35 42 % dĺžky tela. Chodidlá sú svetlé a na zadných labkách má 6 hrboľov.
Ekológia
Obýva chladné a vlhké miesta s hustým podrastom a dobre vyvinutou vrstvou humusu. Vyskytuje sa na subalpínskych až alpínskych lúkach, často v blízkosti skalných sutín, s hustým trávnatým porastom a výskytom papradí alebo na dne chladných inverzných dolín, v zárastoch okolo potokov, v neskorých sukcesných štádiách smrekového lesa a na zarastajúcich otvorených priestranstvách. Hrabe si rozsiahle systémy nôr. V letnom období je aktívny na povrchu len v noci. Živí sa nadzemnými časťami vlhkomilných bylín, hlavne podbelice alpínskej, krkošky chlpatej, kysličky obyčajnej a v menšej miere trávami z čeľade lipnicovité. Samica rodí po 21 - 23 dňoch gravidity len 2 - 4 mláďatá, 2 - 3 razy za sezónu.
Celkové rozšírenie
Karpatský endemit, ktorý sa vyskytuje na Slovensku, v Poľsku, na Ukrajine a v Rumunsku.
Rozšírenie na Slovensku
Výskyt bol zaznamenaný v Oravských Beskydách, Západných, Východných a Nízkych Tatrách, Veľkej a Malej Fatre, Chočských vrchoch, Kremnických vrchoch a Muránskej planine.
Druh sa vyskytuje na 8 územiach európskeho významu.
Faktory ohrozenia
Pri súčasnom spôsobe lesného hospodárenia sú lokality v lesnom pásme ohrozené ťažbou, lebo najväčšia početnosť a hustota hrabošov tatranských žije najmä v lesoch starších ako 50 rokov.
Zaujímavosti
Druh bol opísaný z nášho územia Kratochvílom v roku 1952.
Počet lokalít
16
Priemerná plocha TML
5 429 878 m2
Počet mapovateľov
5
Počet vykonaných návštev na TML
131
Priemerný počet druhov v zázname
13
Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy
Apodemus flavicollis (Melchior, 1834) (535),Clethrionomys glareolus (Schreber, 1780) (518),Sorex araneus Linnaeus, 1758 (233),Microtus nivalis Martins, 1842 (136),Sorex minutus Linnaeus, 1766 (46),Microtus subterraneus (de Selys-Longchamps, 1836) (30),Microtus agrestis (Linnaeus, 1761) (27),Chionomys nivalis (Martins, 1842) (16),Apodemus sylvaticus (Linnaeus, 1758) (10),Neomys fodiens (Pennant, 1771) (10)
Galéria
Stav ochrany druhu na ÚEV
Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR
Stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
67.2% | 17.6% | 15.2% |
Celkový stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca |
Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)
ALP: |
84.0% | 11.5% | 4.5% |
Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca |
Kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
83.2% | 16.0% | 0.8% |
Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca |
Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
67.9% | 20.6% | 11.5% |
Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca |
Frekvencia pozitívnych vplyvov na alpínskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| B02 - Obnova lesa a manažment | 71,4 % |
| L10 - iné prírodné katastrofy | 28,6 % |
Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| G01 - outdoorové, športové a rekreačné aktivity | 42,8 % |
| B02 - Obnova lesa a manažment | 35,2 % |
| G02 - športové a rekreačné štruktúry | 5,7 % |
| B03 - Exploatácia bez obnovy lesa | 5,0 % |
| J03 - iné zmeny ekosystému | 3,1 % |
| K02 - biologické procesy | 3,1 % |
| B07 - Iné lesnícke aktivity nešpecifikované vyššie | 2,5 % |
| L04 - lavína | 2,5 % |