kalužiak močiarny

Morfológia

Kalužiak močiarny je vták veľký pri­bližne ako škorec, s vyššími šedožltými až olivovo-zelenými nohami presahujúcimi počas letu chvost, s rovným zobákom, ktorý je dlhý asi ako hlava. Z vrchnej strany tela je hnedastý, zo spodnej biely, pričom z obidvoch strán je prskaný. Na hlave má výraznejší biely nadočný prúžok. Spodinu krídel má svetlú, kostrč bielu a na konci chvostových pier úzke tmavé pásiky. Jeho hmotnosť sa pohybuje v rozme­dzí 52 - 100 g.

Ekológia

Na hniezdenie dáva prednosť vlhkým nížinným lúkam, kde si obvykle stavia hniezdo v tráv­natom trse. Znáša zvyčajne 4 bledookrové vajcia s tmavšími škvrnami, ktoré zahrieva 21 - 24 dní. Po vy­liahnutí mláďatá kŕmia obaja rodičia hlavne drobným hmyzom a jeho larvami.

Celkové rozšírenie

Hniezdi v boreálnej zóne palearktickej oblasti najmä medzi 54 a 71° s. š., v Európe v Dánsku, Škandinávii, na severe Poľska, Ukrajiny, Rus­ka a v pobaltských krajinách. Po hniezdnom období migruje do Afriky, najmä južne od Sahary.

Rozšírenie na Slovensku

Tento druh cez naše úze­mie len migruje a je najhojnejším tiahnucim kalužiakom u nás. Vyskytuje sa najčastejšie na brehoch stoja­tých vôd, najmä rybníkov a vodných nádrží. Zastavuje sa aj na brehoch tečúcich vôd a dočasných mlákach na poliach. Uprednostňuje holé brehy alebo brehy porastené nízkou vegetáciou. často sa vyskytuje v sku­pinách, ale možno vidieť aj osamelé jedince. Jarný ťah prebieha obvykle od apríla s vyvrcholením začiat­kom mája. Letný, resp. jesenný ťah prebieha väčšinou od júla, najvyššie početnosti bývajú zaznamenávané v auguste, ťah postupne v priebehu septembra končí. Niekedy sa ojedinele vyskytnú jedince aj mimo týchto období.

Druh sa v národnom zozname chránených vtáčích území neuvádza, pretože na Slovensku nehniezdi.

Faktory ohrozenia

Na udržanie populačných stavov je dôležitá najmä ochrana na hniezdiskách. Pri ťahu hrá negatívnu úlohu najmä likvidácia mokradí a úpra­vy brehov vodných plôch, pri ktorých neostávajú plytčiny.

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR