penica jarabá
penica jarabá
Sylvia nisoria (Bechstein, 1795)
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
1 000 EUR
Ohrozenosť podľa červeného zoznamu
vzácny (Rare)
Morfológia
Druh dosahuje veľkosť vrabca a je to náš najväčší druh penice s hmotnosťou asi 18 - 32 g. Samec je zhora šedý, s hnedastým nádychom a so šupinovitým škvrnením. Spodná časť tela je biela, s priečnym šupinovitým sivým škvrnením, pripomínajúcim vlnkovanie hrude krahulca. Samec má žlté oči. Samica je svetlejšia, s menej výrazným škvrnením a má hnedé oči.
Ekológia
Druh prilieta zo zimovísk od apríla, ťah kulminuje začiatkom mája. Samec spieva z vrcholkov krov a stromov, pričom ich aj nadletuje. Spev je podobný druhu penici slávikovitej, ale prerušuje ho charakteristickým drnčivým „tŕŕŕŕŕŕŕ". Hniezda stavia na kroch alebo nízkych stromoch, samica do nich obvykle kladie 3 - 6 vajec. Mláďatá sa liahnu po dvoch týždňoch, rodičia ich kŕmia 11 - 16 dní. Potravu penice jarabej tvorí predovšetkým hmyz - larvy a dospelé jedince napr. motýľov, chrobákov, dvoj-, rovno- a blanokrídlovcov. Vtáky hniezdia len raz, odlietajú obvykle v priebehu augusta východnou cestou. Zimoviská sa nachádzajú v južnej Arábii, severovýchodnej Afrike až k rovníku.
Celkové rozšírenie
Druh má európsko-turkestanské rozšírenie s ťažiskom v strednej a východnej časti. V prevažnej časti západnej Európy nehniezdi.
Rozšírenie na Slovensku
Na našom území sú hniezdne nároky druhu podobné ako pri strakošovi červenochrbtom, a to hlavne v oblastiach s krovinami, často pichľavými (trnky, hloh, šípové ruže a pod.). Tento druh rád hniezdi na teplých, južne exponovaných stráňach, na okrajoch riedkych listnatých lesov do nadmorskej výšky 920 m. Hniezdenie bolo zistené takmer na troch štvrtinách územia Slovenska. Slovensko patrí medzi 10 krajín Európy s najvyššími populačnými stavmi.
Podľa národného zoznamu chránených vtáčích území druh hniezdi na 27 chránených vtáčích územiach.
Faktory ohrozenia
Druh nie je na našom území ohrozený. Je však potrebné zachovať extenzívne obhospodarovanie so zachovaním lúk a pasienkov s krovinami.
Zaujímavosti
Samec po príchode stavia aj tzv. cvičné hniezda tvorené len riedkym kruhom hniezdneho materiálu. Často hniezdi spolu so strakošom červenochrbtým, s ktorým má určitú sociálnu väzbu, jej funkcie nie sú úplne vyjasnené. Samce bývajú aj polyteritoriálne so značne vzdialenými teritóriami.