rybár riečny
rybár riečny
Sterna hirundo Linnaeus, 1758
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
2 000 EUR
Ohrozenosť podľa červeného zoznamu
zraniteľný (VU = Vulnerable)
Morfológia
Je to vták strednej veľkosti, dosahujúci hmotnosť 101 - 146 g. Vrch hlavy má čierny, bradu, líca, časť krku a spodnú časť tela bielu, chrbtovú a bočnú bledosivú. Tenší zobák je výrazne červený, obvykle s čiernym koncom. Červené sú aj nohy. Chvost je vidlicovite vykrojený.
Ekológia
Na jar prilieta najmä v apríli. Páry obsadzujú piesčité, kamenisté alebo menej trávnaté ostrovy riek, štrkovísk a jazier. Niekedy sú ochotné hniezdiť aj na plávajúcich umelých ostrovčekoch. často hniezdi v kolóniách. Hniezdo tvorí obvykle len vyhrabaná kotlinka na zemi bez väčšej výstelky. V znáške bývajú najčastejšie 3 vajcia. Ich základná farba je bledá až olivovozelenkastá, s početnými tmavohnedými škvrnami. Na vajciach sa pri sedení striedajú obaja rodičia počas cca 21 - 31 dní. Po vyliahnutí rodičia mláďatá aj týždeň zahrievajú. Rodičia ich kŕmia predovšetkým malými rybami, kôrovcami a vodným hmyzom. Mláďatá vedia lietať ako 22-až 33-dňové a rodičia ich ešte dokrmujú 1 - 2 mesiace. Po vyhniezdení sa často rozptyľujú do okolia. Jesenný ťah prebieha od júla do septembra. Druh je ťažný, zimuje hlavne na morskom pobreží západnej, centrálnej až južnej Afriky.
Celkové rozšírenie
Druh má holarktické rozšírenie. Hniezdi v boreálnom a miernom pásme Európy, Ázie a na východe Severnej Ameriky.
Rozšírenie na Slovensku
Druh územím pravidelne migruje, ale hniezdi len na niekoľkých lokalitách. Uprednostňuje veľké rieky a stojaté vody so štrkovitými ostrovmi. Hniezdi hlavne na Podunajsku, Považí, Záhorí, Orave, inde je hniezdenie menej početné a často nepravidelné, napr. v oblasti Hornádu, na rybničnej sústave pri Sennom a niektorých štrkoviskách východného Slovenska. Podľa údajov Benka a Chudého, ktorí sa druhom podrobnejšie viac rokov zaoberajú, stúpala početnosť na Slovensku od roku 2001 z počtu 467 párov na 921 párov v roku 2008. Podstatná časť celej slovenskej hniezdnej populácie hniezdi na dvoch lokalitách - na Dunaji na Hrušovskej zdrži a na Dubnickom štrkovisku.
Podľa národného zoznamu chránených vtáčích území druh hniezdi na 5 chránených vtáčích územiach.
Faktory ohrozenia
Vzhľadom na to, že druh obľubuje na hniezdenie štrkové ostrovy, ktoré sú zaujímavé aj pre rybárov a vodných rekreantov, sú ľuďmi najviac ohrozované. Aj kratší pobyt ľudí na hniezdisku môže viesť k zachladeniu znášok a úhynu mláďat. Hniezda bývajú likvidované aj pri ťažbe štrku a najmä na riečnych ostrovoch môžu byť v dôsledku kolísania vodnej hladiny vyplavované. Hniezdne lokality časom zarastajú vegetáciou, ktorá za pomerne krátku dobu zmení charakter lokality a zabráni tu vtákom hniezdiť, preto je nevyhnutný manažment zabraňujúci zarastaniu štrkových plôch.
Počet lokalít
19
Priemerná plocha TML
5 698 786 m2
Počet mapovateľov
7
Počet vykonaných návštev na TML
69
Priemerný počet druhov v zázname
5
Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy
Chroicocephalus ridibundus (Linnaeus, 1766) (52),Larus cachinnans Pallas, 1811 (22),Anas platyrhynchos Linnaeus, 1758 (16),Podiceps cristatus (Linnaeus, 1758) (16),Aythya fuligula (Linnaeus, 1758) (12),Ichthyaetus melanocephalus (Temminck, 1820) (10),Larus michahellis (J. F. Naumann, 1840) (10),Ardea cinerea Linnaeus, 1758 (9),Emberiza schoeniclus (Linnaeus, 1758) (7),Riparia riparia (Linnaeus, 1758) (7)
Stav ochrany druhu na ÚEV
Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR
Stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
26.3% | 2.6% | 71.1% |
PAN: |
9.7% | 90.3% |
Celkový stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
Zlá | PAN: |
Zlá |
Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)
ALP: |
36.8% | 15.8% | 47.4% |
PAN: |
64.5% | 35.5% |
Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca | PAN: |
Nevyhovujúca |
Kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
60.5% | 39.5% |
PAN: |
45.2% | 54.8% |
Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca | PAN: |
Nevyhovujúca |
Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
39.5% | 2.6% | 57.9% |
PAN: |
16.1% | 9.7% | 74.2% |
Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Zlá | PAN: |
Zlá |
Frekvencia pozitívnych vplyvov na alpínskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| A03 - kosenie | 50,0 % |
| C01 - baníctvo a lomy | 33,3 % |
| A10 - zmena štruktúry poľnohospodárskej pôdy | 16,7 % |
Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 39,7 % |
| K03 - medzidruhové vzťahy (fauna) | 25,9 % |
| K02 - biologické procesy | 19,0 % |
| I01 - druhové invázie | 8,6 % |
| C01 - baníctvo a lomy | 1,7 % |
| F02 - | 1,7 % |
| G01 - outdoorové, športové a rekreačné aktivity | 1,7 % |
| G02 - športové a rekreačné štruktúry | 1,7 % |
Frekvencia pozitívnych vplyvov na panónskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| C01 - baníctvo a lomy | 50,0 % |
| J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 50,0 % |
Frekvencia negatívnych vplyvov na panónskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| K02 - biologické procesy | 21,2 % |
| F02 - | 19,7 % |
| G01 - outdoorové, športové a rekreačné aktivity | 15,2 % |
| I01 - druhové invázie | 13,6 % |
| J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 9,1 % |
| K04 - medzidruhové vzťahy (flóra) | 7,6 % |
| D03 - lodné cesty, prístavy, prístavné stavby | 4,5 % |
| G05 - iné ľudské vplyvy | 4,5 % |
| M01 - zmeny abiotických podmienok | 4,5 % |