rybár veľkozobý

Morfológia

Patrí medzi veľké rybáre, ktorých hmot­nosť dosahuje 596 - 780 g. Má nápadný veľký, výrazne červený zobák s čiernym končekom, čierny vrch hlavy, biele až bledosivé sfarbenie tela, čierne len okrajové ručné letky a mierne vykrojený chvost. Ozýva sa cha­rakteristickým hlbokým chrapľavým hlasom.

Ekológia

Hniezdi na morských pobrežiach, na veľ­kých vnútrozemských jazerách a nádržiach s piesčitými brehmi, v rozsiahlych záplavových územiach riek. Hniezdi jednotlivo aj v kolóniách, často s inými druh­mi rodu Larus a Sterna. Hniezdo býva umiestnené na piesčito-štrkovitom podklade. V máji až júli kla­dú samice obvykle dve vajcia do kotlinky často bez akejkoľvek výstelky. Vajcia sú špinavožlté, s fialovo hnedastosivými škvrnami. Vajcia zahrievajú obaja ro­dičia 26 - 28 dní. Mláďatá vedia lietať vo veku 30 - 35 dní. Živia sa najmä malými rybkami, ale občas skon­zumujú aj mŕtve živočíchy, mláďatá, vajcia a hmyz. Druh loví strmhlavým letom do vody, pričom do nej ponorí hlavu so zobákom. Zimuje v oblasti Nigeru a západnej Afriky, menšia časť v oblasti Stredomoria. Pohlavne dospievajú až v 3. roku života a sú pomerne dlhoveké, niektoré jedince sa dožili až 26 rokov.

Celkové rozšírenie

Je rozšírený v palearktickej, etiópskej, orientálnej, austrálskej oblasti a v Se­vernej Amerike. Jeho hniezdny areál je veľmi roz­trieštený a podlieha častým zmenám.

Rozšírenie na Slovensku

Naším územím len tiah­ne prevažne jednotlivo, viac ako dva jedince bývajú pozorované vzácne. Počas jarného ťahu sa objavu­je hlavne v apríli a máji. Na jeseň prelieta obvykle v auguste a septembri. Býva zaznamenávaný najmä na rybníkoch a vodných nádržiach, ale vyskytne sa aj na väčších riekach, najmä na Dunaji.

V národnom zozname chránených vtáčích území sa neuvádza, lebo u nás druh nehniezdi.

Faktory ohrozenia

Na území Slovenska ho nič vý­znamnejšie neohrozuje. Môže byť viac-menej vyrušo­vaný len prítomnosťou ľudí.

Stav ochrany druhu na ÚEV

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR