kulík zlatý

Morfológia

Je to zavalitý kulík, menší ako cíbik chochlatý s vysokým čelom, relatívne krátkymi noha­mi, úzkymi špicatými krídlami a v rozmnožovacom období s čiernou spodnou časťou tela. V podpaží má biele sfarbenie. Vrchná strana tela je žltohnedá, s tma­vými hustými škvrnami. čierne sfarbenie brušnej strany je smerom k vrchnej oddelené nepravidelným bielym pásom. Pri pohybe na zemi sa často zastavuje a dvíha hlavu, ako to robia aj iné druhy kulíkov. Hmot­nosť sa pohybuje v rozmedzí 120 - 294 g.

Ekológia

Hniezdi jednotlivo na rozsiahlych rašeliniskách na severe v tundre a na okrajoch tajgy. Hniezdo predstavuje len plytká kotlinka vystlaná malým množ­stvom materiálu. Znášku tvoria obvykle 4 vajcia svet­lohnedej základnej farby s tmavými škvrnami rovno­merne rozmiestnenými alebo sústredenými pri tupom póle. Vajcia sú znášané každý druhý deň. Zahrievanie trvá asi 27 - 28 dní. Po vyliahnutí mláďatá rýchlo opúš­ťajú hniezdo a rodičia ich vodia po vyliahnutí ešte asi 4 týždne. Potrava je prevažne živočíšna, tvorená hlav­ne hmyzom, mäkkýšmi, pavúkmi, semenami, plodmi a časťami rastlín. Na ťahu vytvára väčšie kŕdle, je opa­trný, rýchle odlieta a pred zosadnutím obvykle dlhšie krúži. Najvyšší zistený vek jedinca bol viac ako 11 rokov.

Celkové rozšírenie

Druh je rozšírený v severozápad­nej palearktickej oblasti. Najväčšia populácia hniezdi na Islande.

Rozšírenie na Slovensku

Naším územím pravi­delne, ale nepočetne tiahne najmä v marci a apríli, na jeseň v októbri až novembri. Sú to zrejme juho­pobaltské populácie. Na rozdiel od iných druhov bahniakov je častejšie pozorovaný na pooraných poliach, pasienkoch, pokosených plochách lucerny, ale aj na dnách vypustených rybníkov a pod. Na ťahu sa často vyskytuje v spoločných kŕdľoch s cíbikmi.

Druh sa v národnom zozname chránených vtáčích území neuvádza, lebo na Slovensku nehniezdi.

Faktory ohrozenia

V Európe nepatrí medzi výrazne ohrozené druhy. Ochranu si vyžadujú predovšetkým jeho hniezdne biotopy, počas ťahu potrebuje hlavne pokoj a dostatok potravy.