Pobrežník bojovný

Morfológia

Celkove budí dojem silného tela s ma­lou hlavou a dlhším krkom a mierne nadol ohnutým zobákom. Variabilita hniezdneho sfarbenia samcov na krku je veľmi výrazná - od bieleho cez hnedé s pá­sikmi až po čierne. Má ozdobné tmavé perá tvoriace akési ,,uši". Samec je väčší ako samica. V prostom šate sú obe pohlavia sivohnedastej farby, s bledšími prsia­mi. Hmotnosť sa pohybuje medzi 72 a 310 g.

Ekológia

Na hniezdnych lokalitách má druh spoloč­né tokaniská. Hniezda sú ukryté na zemi vo vegetácii obvykle so 4 vajcami hnedasto sivastozelenkastej farby, s ostro ohraničenými tmavohnedými nepravi­delnými škvrnami. Mláďatá sa liahnu po 3 týždňoch zahrievania. Pohlavne dospievajú pravdepodobne až v 2. roku života. Živia sa najmä hmyzom a inými bezstavovcami, ktoré vyhľadávajú hlavne v mokradiach. Malú časť potravy môže tvoriť aj rastlinná zložka.

Celkové rozšírenie

Má palearktické rozšírenie a hniezdi severne od 60. rovnobežky. Európska populácia hniezdi najmä vo švédsku, Fínsku a v Nór­sku. Zimoviská sa nachádzajú na pobrežiach Arábie, Indie a východnej Afriky.

Rozšírenie na Slovensku

Druh celým naším územím tiahne, najpočetnejšie však východnou časťou. Na za­stávky počas ťahu vyhľadáva močaristé miesta, bahni­té okraje rybníkov a vodných nádrží, ale môže odpočí­vať aj na suchých miestach, ako sú napr. polia. Najmä na jar tiahne druh východným Slovenskom masovo, pričom vytvára aj niekoľkotisícové kŕdle v guľovitých formáciách. Na jar sa objavuje od marca. Neskôr sa vyskytujú pravdepodobne nehniezdiace vtáky počas každého mesiaca. Jesenný ťah na Slovensku vrcholí v auguste a septembri.

Druh sa v národnom zozname chránených vtáčích území neuvádza, pretože na Slovensku nehniezdi.

Faktory ohrozenia

Druh nie je na našom území výrazne ohrozený. Je preň dôležité zachovanie mokradí, menšie používanie insekticídov a zachovanie pokoja na migračných a odpočinkových miestach.