čajka čiernohlavá
čajka čiernohlavá
Larus melanocephalus Temminck, 1820
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
2 000 EUR
Ohrozenosť podľa červeného zoznamu
! význam kódu nebol zistený
Morfológia
Je o niečo väčšia ako čajka smejivá a je podobne sfarbená - má čiernu hlavu, bledosivú vrchnú stranu tela a bielu spodnú stranu tela. čierne sfarbenie hlavy má však rozsiahlejšie smerujúce ďalej na krk. Na čiernej hlave výrazne kontrastujú biele polmesiace lemujúce hornú a dolnú časť oka. Konce krídel sú biele z hornej aj dolnej strany. Zobák a nohy sú tmavočervené. V mimohniezdnom období sa sfarbenie hlavy mení na biele s čiernou škvrnou pred okom a za ním, ktorá prechádza do tyla. Hmotnosť tela sa pohybuje v rozmedzí 215 - 350 g.
Ekológia
Druh prilieta v apríli. Hniezdi najradšej v spoločnosti čajok smejivých na štrkových ostrovoch. Hniezdo tvorí jamka vystlaná trochou vegetácie. Znášku tvoria obvykle 3 vajcia žltošedého a hnedastého sfarbenia so sivastými, červenohnedými až čiernymi škvrnami hustejšími okolo tupého konca vajec. V porovnaní s ostatnými druhmi čajok sú vajcia tohto druhu najsvetlejšie. Pri sedení na vajciach sa striedajú obaja rodičia 23 - 26 dní. Po vyliahnutí rodičia mláďatá ešte určité obdobie zahrievajú. Ako potravu im nosia vodný a suchozemský hmyz, červy, občas malé rybky, prípadne iné stavovce. Lietať dokážu mláďatá vo veku 35 - 40 dní. Na zimu čajky čiernohlavé z nášho územia odlietajú v najmä v auguste hlavne západným smerom. Vtáky zimujú v oblasti od Pyrenejského polostrova po východné pobrežie Anglicka.
Celkové rozšírenie
Pôvodne mal pravdepodobne sarmatské rozšírenie, v súčasnosti má západopalearktické s nesúvislým hniezdnym areálom. Od 70. rokov minulého storočia zaznamenávame rozširovanie hniezdneho areálu druhu.
Rozšírenie na Slovensku
Na území Slovenska druh hniezdi a migruje ním, v zimnom období sa tu takmer vôbec nevyskytuje. Prvý raz bolo dokázané hniezdenie čajky čiernohlavej na našom území v roku 1996 na Hrušovskej zdrži a na ostrove vodnej nádrže Sĺňava pri Piešťanoch. Najväčšia pravidelne obsadená lokalita je ostrov na Hrušovskej zdrži Dunaja pri Bratislave, kde v posledných rokoch hniezdilo 80 - 190 párov. Nepravidelné hniezdenie bolo zistené na štrkovisku pri Dubnici nad Váhom, rybníkoch pri Adamove a na východnom Slovensku na Sennom. Na základe nálezov okrúžkovaných vtákov sa potvrdilo, že naše vtáky zalietavajú hniezdiť na francúzsko-belgické pobrežie v blízkosti LePortel. Okrem toho však boli zistené aj vo Veľkej Británii, v Škótsku, Poľsku, Nemecku, Česku, Taliansku a Španielsku.
Podľa národného zoznamu chránených vtáčích území druh hniezdi na 2 chránených vtáčích územiach.
Faktory ohrozenia
Druh môže byť ohrozený najmä v súvislosti s hniezdením na obmedzenom počte lokalít. Vyrušovanie ľuďmi na hniezdiskách a v ich blízkosti môže spôsobiť významné populačné straty, preto na nich treba zabezpečiť zákaz prístupu ľudí. Určitým rizikom môžu byť aj pytliaci.