bučiačik močiarny

Morfológia

Bučiačik močiarny je naším najmen­ším volavkovitým druhom asi veľkosti hrdličky, dosahujúci hmotnosť 70 - 140 g. Samce majú vrch hlavy, chrbát a letky čierne, zvyšná časť tela je žltkastá. Samice sú žltkastohnedavé s pozdĺžny­mi pásmi na spodnej časti tela. Krídelné krovky sú bledožlté a letky tmavé až čierne. Má zelené nohy a dlhší žltý zobák.

Ekológia

Od apríla obsadzuje hniezdne lokality, ktoré predstavujú hlavne stojaté a pomaly tečúce vody s pomerne hustými porastami trsti a pálky. Hniezdenie prebieha od mája do júla. Samec vyberá miesto na hniezdenie v hustej vegetácii pri hladine vody. Ozýva sa ďaleko počuteľným pomerne hlbokým hlasom. Znášku tvorí obvykle 3 - 6 čistobielych va­jec. Zahrievanie rodičovským párom trvá 13 - 20 dní. Po vyliahnutí obaja rodičia nosia mláďatám potravu a vyvrhujú ju na dno hniezda, neskôr si ju mláďatá berú priamo zo zobáka. Potrava je živočíšna, tvorená najmä vodným hmyzom, chrobákmi, v menšej mie­re malými nižšími stavovcami - rybkami a žabami (1 - 5 cm), žubrienkami. Odlieta krátko po vyhniezdení koncom leta od júla až do septembra do Afriky, južne od Sahary. Počas migrácie využíva hlavne južnú a ju­hovýchodnú trasu.

Celkové rozšírenie

Hniezdi v Eurázii, v etiópskej a austrálskej oblasti.

Rozšírenie na Slovensku

Druh obýva predovšet­kým južné nížinné močaristé územia a hniezdenie bolo zistené asi na štvrtine plochy Slovenska. Najvyš­šie hniezdenie bolo zistené na štrkovisku pri Párnici v nadmorskej výške 455 m. Na hniezdenie využíva aj menšie vodné plochy, ak poskytujú dostatok makrofytnej vegetácie a pokoj potrebný na vyhniezdenie.

Podľa národného zoznamu chránených vtáčích úze­mí druh hniezdi na 17 chránených vtáčích územiach.

Faktory ohrozenia

Je ohrozovaný hlavne likvidá­ciou mokradí a porastov v nich, odvodňovaním.

Galéria