žeriav popolavý

žeriav popolavý
Grus grus (Linnaeus, 1758)
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
3 000 EUR
Ohrozenosť podľa červeného zoznamu
! význam kódu nebol zistený
Morfológia
Pomerne veľký vták na vysokých nohách, o niečo väčší ako bocian. Je však bledosivý s tmavosivými koncami krídel. Koncové letky sú výrazne prstovito ukončené. Dospelé jedince majú nad zobákom čierne sfarbenie s červenou čiapočkou, ktorá prechádza do bielej farby na zadnej strane krku. Predná časť krku od zobáka je čierna. V chvostovej časti má našuchorené ozdobné perá, ktoré sú však tvorené predĺženými lakťovými perami. Nedospelé jedince majú hnedastosivú hlavu.
Ekológia
Hniezdi v močaristých biotopoch v tundre, tajge, lesostepiach a stepiach. Tok samcov je sprevádzaný nápadnými tancami a hlasným trúbením. Hniezdo umiestňujú do neprístupných močarísk, v ktorých mávajú obvykle 2 vajcia. Zahrievanie znášky trvá asi 28 - 39 dní. Mláďatá zvyknú 2 dni ostať v hniezde, potom ich rodičia vodia mimo hniezd. Mláďatá sa stávajú schopné letu vo veku 2 mesiacov. Potravu tvoria hlavne zelené časti rastlín, plody, semená, v malej miere aj živočíšna zložka, najmä bezstavovce a drobné stavovce. Na zimoviská na Pyrenejskom polostrove, v severozápadnej Afrike, v Malej Ázii, Iraku a Sudáne odlietajú žeriavy od augusta, ale predovšetkým počas októbra. Tiahnuce vtáky tvoria klinovité formácie.
Celkové rozšírenie
Druh má palearktické rozšírenie od Európy po Ďaleký východ.
Rozšírenie na Slovensku
Doteraz jediné hniezdenie na Slovensku bolo zistené v oblasti Senného. Územím našej republiky druh tiahne, najmä jej východnou časťou. Počas ťahu bol zaznamenaný roztrúsene aj zo stredného a západného Slovenska. Na území Slovenska sa zastavujú na podmáčaných plochách, najmä lúkach a ramenách, ale aj na rybníkoch, aj na mokradiach borovicovo-smrekových lesov.
Hniezdenie druhu bolo zistené na 1 chránenom vtáčom území.
Faktory ohrozenia
Druh nepriaznivo ovplyvňuje odvodňovanie, ktorým sa ničia vhodné migračné zastávky. Takisto negatívne pôsobia aj kolízie s elektrickými vedeniami, chemizácia v poľnohospodárstve a nelegálny odstrel. Hniezdne lokality, na ktorých by prípadne mohli v malom počte zahniezdiť, sú vyrušované ľuďmi.
Počet lokalít
30
Priemerná plocha TML
19 876 304 m2
Počet mapovateľov
29
Počet vykonaných návštev na TML
251
Priemerný počet druhov v zázname
14
Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy
Buteo buteo (Linnaeus, 1758) (123),Corvus corax Linnaeus, 1758 (100),Anas platyrhynchos Linnaeus, 1758 (98),Parus major Linnaeus, 1758 (97),Ardea cinerea Linnaeus, 1758 (80),Cyanistes caeruleus (Linnaeus, 1785) (75),Corvus cornix Linnaeus, 1785 (73),Alauda arvensis Linnaeus, 1758 (72),Sturnus vulgaris Linnaeus, 1758 (72),Phalacrocorax carbo (Linnaeus, 1758) (68)