sokol červenonohý ( kobcovitý)
sokol červenonohý ( kobcovitý)
Falco vespertinus Linnaeus, 1766
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh národného významu
Spoločenská hodnota
30 000 EUR
Ohrozenosť podľa červeného zoznamu
ohrozený (EN = Endangered)
Morfológia
Druh je veľký asi ako najrozšírenejší sokol myšiar. Samce sokola červenonohého majú povrch tela veľmi tmavý, bridlicovito šedý, s gaštanovohnedými podchvostovými krovkami. Spodná časť tela je popolavošedá. Chvost je červenošedý bez priečnych pruhov, behák je operný len v hornej časti. Samice majú vrch hlavy a šije hrdzavohnedú, chrbát, vrchné krídlové krovky a kostrč špinavošedú s tmavými priečnymi pruhmi. Spodná časť tela je svetlohnedá. Chvost je špinavošedý so 7 - 9 radmi priečnych pruhov, z ktorých posledný je trochu širší, zakončený belavým alebo hrdzavkastým lemom. Hmotnosť druhu sa pohybuje od 130 do 193 g.
Ekológia
Obýva otvorenú krajinu rovín alebo pahorkatiny so skupinami stromov alebo s alejami. Na hniezdisko prilieta koncom apríla až v prvej polovici mája. Na Slovensku hniezdi v otvorených nížinných oblastiach stepného, lesostepného alebo poľnohospodárskeho charakteru, kde sa nachádza dostatok väčšieho hmyzu, najmä kobyliek. Hoci sa vyskytujú aj jednotlivé páry, rady hniezdia v kolóniách a často využívajú staré hniezda vrán, strák, havranov a pod. Znášku tvoria obvykle 3 - 4 vajcia, ktorých základná farba je žltkastá alebo hrdzavá, s početnými drobnými aj väčšími tmavohnedými škvrnami. Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia 22 - 23 dní a mláďatá vylietajú z hniezda po 26 - 28 dňoch. Hlavnou potravou je stredne veľký hmyz a drobné cicavce, najmä hraboš poľný. V auguste sa vtáky už väčšinou pohybujú vo väčších vzdialenostiach od hniezdisk a je ich možno pozorovať na našom území zväčša do septembra. Je to sťahovavý vták, zimuje v južnej Afrike.
Celkové rozšírenie
Druh je rozšírený v strednej a východnej časti palearktickej oblasti. Od roku 1950 postupne mizne v strednej Európe v celých oblastiach. Súvislý hniezdny areál sa začína až na západnej Ukrajine.
Rozšírenie na Slovensku
Hniezdi ojedinele v nížinách a pahorkatinách predovšetkým v juhozápadnej a východnej časti nášho územia. Obľubuje otvorenú krajinu s rozptýlenou zeleňou. Počet hniezdiacich párov v jednotlivých rokoch kolíše, v súčasnosti mu však hrozí vyhynutie, lebo celkove sa predpokladá hniezdenie už len 5 - 20 párov.
Podľa národného zoznamu chránených vtáčích území druh hniezdi na 7 chránených územiach.
Faktory ohrozenia
Hlavnými príčinami úbytku tohto druhu u nás sú nedostatočná ponuka vhodných hniezd následkom neustálej likvidácie havranovitých vtákov, ktoré tieto hniezda stavajú, časté používanie jedov na likvidáciu drobných cicavcov, prípadne veľkoplošné letecké postrekovanie insekticídmi. V neposlednom rade je to aj nelegálny odstrel, používanie otrávených návnad v poľnohospodárstve a úhyn na nevhodných konštrukciách 22 kV elektrických vedeniach.
Počet lokalít
13
Priemerná plocha TML
24 998 504 m2
Počet mapovateľov
7
Počet vykonaných návštev na TML
39
Priemerný počet druhov v zázname
34
Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy
Buteo buteo (Linnaeus, 1758) (66),Falco tinnunculus Linnaeus, 1758 (64),Columba palumbus Linnaeus, 1758 (55),Circus aeruginosus (Linnaeus, 1758) (52),Sturnus vulgaris Linnaeus, 1758 (50),Hirundo rustica Linnaeus, 1758 (43),Alauda arvensis Linnaeus, 1758 (42),Phasianus colchicus Linnaeus, 1758 (41),Carduelis carduelis (Linnaeus, 1758) (34),Columba livia Gmelin, 1789, f. Domestica (32)
Stav ochrany druhu na ÚEV
Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR
Stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
100.0% |
PAN: |
2.8% | 97.2% |
Celkový stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
Zlá | PAN: |
Zlá |
Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)
ALP: |
100.0% |
PAN: |
25.0% | 41.7% | 33.3% |
Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne
ALP: |
Zlá | PAN: |
Nevyhovujúca |
Kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
100.0% |
PAN: |
52.8% | 38.9% | 8.3% |
Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca | PAN: |
Nevyhovujúca |
Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
33.3% | 66.7% |
PAN: |
5.6% | 2.8% | 91.6% |
Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Zlá | PAN: |
Zlá |
Frekvencia pozitívnych vplyvov na alpínskom bioregióne
Kategória vplyvu | Vplyv |
---|---|
B01 - Výsadba na nelesnej ploche | 50,0 % |
D01 - dopravné siete | 33,3 % |
A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania | 16,7 % |
Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne
Kategória vplyvu | Vplyv |
---|---|
A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania | 25,0 % |
A07 - používanie pesticídov, hormónov a chemikálií | 25,0 % |
A08 - hnojenie | 25,0 % |
D02 - úžitkové vedenia | 25,0 % |
Frekvencia pozitívnych vplyvov na panónskom bioregióne
Kategória vplyvu | Vplyv |
---|---|
B02 - Obnova lesa a manažment | 23,7 % |
A03 - kosenie | 19,7 % |
B01 - Výsadba na nelesnej ploche | 19,7 % |
A01 - pestovanie | 9,2 % |
A06 - | 7,9 % |
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 7,9 % |
A04 - pasenie | 3,9 % |
K02 - biologické procesy | 3,9 % |
A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania | 2,6 % |
G01 - outdoorové, športové a rekreačné aktivity | 1,3 % |
Frekvencia negatívnych vplyvov na panónskom bioregióne
Kategória vplyvu | Vplyv |
---|---|
D01 - dopravné siete | 22,1 % |
A06 - | 15,9 % |
B02 - Obnova lesa a manažment | 11,5 % |
A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania | 10,6 % |
D02 - úžitkové vedenia | 8,0 % |
E01 - urganizované územia a ľudské sídla | 5,3 % |
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 5,3 % |
A01 - pestovanie | 3,5 % |
F03 - poľovníctvo a odchyt divej zveri (suchozemskej) | 3,5 % |
A07 - používanie pesticídov, hormónov a chemikálií | 2,7 % |