ďateľ bielochrbtý

Morfológia

Vták strednej veľkosti, dosahujúci hmotnosť 105 - 112 g. Podobá sa na ďatľa veľkého, má však bielu spodnú časť chrbta a chýbajú mu veľké biele ramenné škvrny. Samec má červené temeno hla­vy, samica čierne. Podchvostové červené perá prechá­dzajú do ružovkastej farby brucha.

Ekológia

Na Slovensku hniezdi v bukových, jedľovo-bukových a jedľovo-smrekových lesoch, miesta­mi aj v dubových alebo iných porastoch od nížin po 1 300 m n. m. Dáva prednosť starým lesom, kde je ponechané odumreté drevo. Hniezdenie začína zvyčajne v apríli až máji. Hniezdo býva v dutinách vo výške 3 - 10 m. Samica znáša obvykle 3 - 5 čistobielych lesklých vajec. Zahrievanie znášky oboma rodičmi trvá 14 - 16 dní. Potravu tohto druhu tvorí hlavne podkôrny hmyz - dospelé jedince a larvy chro­bákov, mravce a húsenice. Zimné rozšírenie sa značne prekrýva s hniezdnym, no jedince sa zvyknú do určitej vzdialenosti v mimohniezdnom období túlať.

Celkové rozšírenie

Je rozšírený v palearktickej ob­lasti. Refúgiá malých populácií po ľadových dobách sa nachádzali napr. pod Pyrenejami, izolovane hniezdi aj v Alpách, na Apeninskom polostrove a na Balkáne. Na východe areálu hniezdi v Juhovýchodnej Číne, na Taiwane a iných ostrovoch. V Európe hniezdi naj­početnejšie v Karpatoch a v Bielorusku. Slovensko je treťou krajinou s najpočetnejšou populáciou po Ru­munsku a Bielorusku.

Rozšírenie na Slovensku

Hniezdenie bolo zistené asi na polovici územia Slovenska, v starých listnatých aj zmiešaných lesoch od nížin po vyššie horské ma­sívy. V najnižších polohách bolo zistené hniezdenie len výnimočne.

Podľa národného zoznamu chránených vtáčích území druh hniezdi na 16 chránených vtáčích úze­miach.

Faktory ohrozenia

Patrí medzi naše najvzácnejšie ďatle. Na druh nepriaznivo vplýva intenzívne lesné obhospodarovanie lesov, pri ktorom je odstraňované odumierajúce a mŕtve drevo.