chrapkáč poľný
.jpg)
chrapkáč poľný
Crex crex (Linnaeus, 1758)
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
4 000 EUR
Ohrozenosť podľa červeného zoznamu
zraniteľný (VU = Vulnerable)
Morfológia
Vták strednej veľkosti, približne polovičnej ako jarabica, dosahujúci hmotnosť 137 - 210 g. Sfarbenie tela je šedohnedé. Časť hlavy nad očami a hruď je sivomodrá, vrchná strana tela je hnedá s tmavými hustými škvrnami. Krídla sú ryšavohnedej farby. Brušná časť je hnedá, so sivými a bielymi priečnymi škvrnami.
Ekológia
Zo zimovísk prilieta od apríla, obvykle v máji až do júna. Charakteristickými biotopmi sú lúčne plochy v otvorenej krajine. V nížinách sú to najmä podmáčané lúky, vo vyšších polohách aj suchšie lúky a pasienky. Vyskytuje sa aj v oblasti ruderálnych plôch, okrajov močiarov a kanálov, dokonca aj rúbanísk, je však otázne, či tu aj skutočne zahniezdil. Ozýva sa aj z polí, tie však jeho hniezdnym požiadavkám nevyhovujú. Druh býva najčastejšie zaregistrovaný na základe hlasu, lebo pri vyrušení neodlieta, ale uniká nepozorovane vo vegetácii. Hniezdo je umiestnené na zemi, väčšinou v bylinnej vegetácii. V znáške býva najčastejšie 8 -11 vajec žltkasto zelenkastohnedej farby s tmavšími hnedastohrdzavými škvrnami. Zahrievanie znášky trvá zvyčajne 16 - 19 dní. Krátko po vyliahnutí mláďatá opúšťajú hniezdo. Kŕmi ich samica, ale už ako 3- až 4-dňové si zbierajú potravu samy. Potravu tvoria drobné 5 - 10 milimetrové živočíchy, najmä dvojkrídlovce, chrobáky, mäkkýše, pavúky a pod. Neskôr menšiu časť potravy tvorí aj rastlinná zložka - zelené časti rastlín a semená. Schopnými letu sa stávajú mláďatá vo veku 5 týždňov. Do októbra odlietajú, zimujú zvyčajne v rovníkovej a južnej Afrike.
Celkové rozšírenie
Druh má palearktické rozšírenie. V Európe hniezdi vo väčšine krajín po južnú Škandináviu, vzácne pri Stredozemnom mori a na Pyrenejskom polostrove. Od polovice 20. storočia populácia klesala na kritickú hodnotu koncom minulého storočia. V súčasnosti sa zdá byť jeho populácia viac či menej stabilizovaná.
Rozšírenie na Slovensku
Hniezdi prevažne v strednej a vo východnej časti nášho územia, v západnej časti len roztrúsene. Hniezdenie bolo zistené na vhodných lokalitách od nížin po nadmorskú výšku cca 1 000 m. Keďže dohľadanie hniezd je značne problematické, hniezdne rozšírenie je len predpokladané na základe charakteristicky sa ozývajúcich samcov, no táto skutočnosť môže skresľovať skutočnú situáciu.
Podľa národného zoznamu chránených vtáčích území druh hniezdi na 22 chránených vtáčích územiach.
Faktory ohrozenia
Druh je ohrozený najmä úbytkom lúk, ich vysúšaním a intenzívnym obrábaním. Pri mechanizovanom kosení lúk bývajú vtáky priamo kosačkou usmrtené. Úbytok potravnej bázy spôsobuje používanie chemikálií v poľnohospodárstve. Pre druh je dôležité zachovanie extenzívneho hospodárenia v krajine so zachovaním medzí a celkovej biodiverzity.
Počet lokalít
57
Priemerná plocha TML
13 427 116 m2
Počet mapovateľov
28
Počet vykonaných návštev na TML
171
Priemerný počet druhov v zázname
3
Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy
Coturnix coturnix (Linnaeus, 1758) (42),Strix aluco Linnaeus, 1758 (34),Luscinia megarhynchos Brehm, 1831 (25),Lanius collurio Linnaeus, 1758 (23),Emberiza citrinella Linnaeus, 1758 (21),Buteo buteo (Linnaeus, 1758) (17),Locustella naevia (Boddaert, 1783) (14),Acrocephalus schoenobaenus (Linnaeus, 1758) (12),Asio otus (Linnaeus, 1758) (12),Falco tinnunculus Linnaeus, 1758 (10)
Galéria
Stav ochrany druhu na ÚEV
Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR
Stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
4.9% | 13.2% | 81.9% |
PAN: |
11.1% | 88.9% |
Celkový stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
Zlá | PAN: |
Zlá |
Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)
ALP: |
38.2% | 47.9% | 13.9% |
PAN: |
29.6% | 66.7% | 3.7% |
Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca | PAN: |
Nevyhovujúca |
Kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
62.5% | 36.1% | 1.4% |
PAN: |
66.7% | 33.3% |
Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca | PAN: |
Nevyhovujúca |
Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
6.9% | 11.1% | 82.0% |
PAN: |
11.1% | 88.9% |
Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Zlá | PAN: |
Zlá |
Frekvencia pozitívnych vplyvov na alpínskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| A03 - kosenie | 86,2 % |
| K02 - biologické procesy | 10,3 % |
| A04 - pasenie | 3,4 % |
Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| A03 - kosenie | 34,4 % |
| A04 - pasenie | 24,8 % |
| A01 - pestovanie | 14,0 % |
| E01 - urganizované územia a ľudské sídla | 9,6 % |
| A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania | 3,8 % |
| A06 - | 3,8 % |
| F03 - poľovníctvo a odchyt divej zveri (suchozemskej) | 3,8 % |
| D01 - dopravné siete | 1,9 % |
| G02 - športové a rekreačné štruktúry | 1,9 % |
| K02 - biologické procesy | 1,9 % |
Frekvencia pozitívnych vplyvov na panónskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| A03 - kosenie | 64,3 % |
| J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 21,4 % |
| A01 - pestovanie | 7,1 % |
| L08 - záplavy (prírodné procesy) | 7,1 % |
Frekvencia negatívnych vplyvov na panónskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| A03 - kosenie | 33,3 % |
| A06 - | 20,0 % |
| A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania | 16,7 % |
| C01 - baníctvo a lomy | 10,0 % |
| J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 10,0 % |
| A01 - pestovanie | 6,7 % |
| L08 - záplavy (prírodné procesy) | 3,3 % |