krakľa belasá
krakľa belasá
Coracias garrulus Linnaeus, 1758
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
30 000 EUR
Ohrozenosť podľa červeného zoznamu
ohrozený (EN = Endangered)
Morfológia
Je to pestro sfarbený vták veľkosti hrd-ličky, s väčšou hlavou a s čiernym, pomerne silným zobákom. Hlava, krk a predná časť krídel sú sýto blankytnomodré so zelenkastým nádychom, chrbát je hrdzavohnedý. Letky sú čiernohnedé s modrastým nádychom, pri koreňoch bledomodré. Chvostové perá sú pri koreni tmavomodré, na koncoch bledomodré, stredná časť je špinavozelená. Vonkajšie chvostové perá majú na konci čierny špic. Dosahuje hmotnosť 110 - 195 g. Mláďatá sú málo výrazné a matne sfarbené.
Ekológia
Z miest zimovania sa obvykle vracia od apríla do júna. Obýva otvorenú krajinu so skupinami stromov a krov v blízkosti lúk, pastvín a polí. Druh hniezdi v dutine, dokáže osídliť aj hniezdne búdky. Znášku tvoria 2 - 5 čisto bielych vajec, ktoré kladie samica každý druhý deň. Počas zahrievania znášky, ktoré trvá 17 - 25 dní, sa rodičia striedajú. Mláďatá sú v hniezde kŕmené 25 - 30 dní a rodičia ich dokrmujú aj po vyletení. Potravu lovia z vyvýšených miest. Tvorí ju hlavne väčší hmyz (10 - 30 mm) - chrobáky, kobylky, dvojkrídlovce, vážky, viaceré druhy bezstavovcov, výnimočne aj malé stavovce. Obvykle v auguste a septembri odlieta jednotlivo alebo v malých skupinkách na zimoviská až po južnú Afriku.
Celkové rozšírenie
Má palearktické rozšírenie, pričom dáva prednosť teplejším oblastiam. V posledných 30 rokoch bol zaznamenaný úbytok populácie a zmenšovanie hniezdneho areálu juhovýchodným smerom.
Rozšírenie na Slovensku
V minulosti hniezdil druh vo viacerých vhodných oblastiach. Na Slovensku nastal prudký pokles populácie v 60. rokoch 20. storočia. No už niekoľko rokov je z nášho územia známe hniezdenie len 1 páru z Podunajskej nížiny. Perspektívy zachovania hniezdenia tohto druhu na Slovensku sú veľmi pesimistické a hrozba vymiznutia tohto druhu ako hniezdiča je akútna.
Druh hniezdi na 1 chránenom vtáčom území.
Faktory ohrozenia
Na druh negatívne vplýva strata pestrosti biotopov s možnými vhodnými dutinami na hniezdenie, chemizácia v poľnohospodárstve a z nej vyplývajúci úbytok potravnej bázy. Hniezdnu úspešnosť môžu znižovať dlhodobé dažde počas hniezdneho obdobia. Všetky príčiny úbytku druhu nie sú úplne jasné.
Počet lokalít
7
Priemerná plocha TML
13 542 794 m2
Počet mapovateľov
3
Počet vykonaných návštev na TML
14
Priemerný počet druhov v zázname
5
Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy
Alauda arvensis Linnaeus, 1758 (5),Emberiza calandra Linnaeus, 1758 (4),Ardea alba Linnaeus, 1785 (3),Circus aeruginosus (Linnaeus, 1758) (3),Saxicola rubetra (Linnaeus, 1758) (3),Saxicola rubicola (Linnaeus, 1766) (3),Ardea cinerea Linnaeus, 1758 (2),Buteo buteo (Linnaeus, 1758) (2),Emberiza citrinella Linnaeus, 1758 (2),Falco tinnunculus Linnaeus, 1758 (2)
Stav ochrany druhu na ÚEV
Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR
Stav ochrany druhu na bioregióne
PAN: |
14.3% | 85.7% |
Celkový stav ochrany druhu na bioregióne
PAN: |
Zlá |
Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)
PAN: |
57.1% | 14.3% | 28.6% |
Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne
PAN: |
Nevyhovujúca |
Kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne (%)
PAN: |
85.7% | 14.3% |
Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne
PAN: |
Dobrá |
Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)
PAN: |
14.3% | 85.7% |
Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne
PAN: |
Zlá |
Frekvencia pozitívnych vplyvov na panónskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| A03 - kosenie | 45,5 % |
| A04 - pasenie | 36,4 % |
| A01 - pestovanie | 18,2 % |
Frekvencia negatívnych vplyvov na panónskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| A04 - pasenie | 50,0 % |
| A03 - kosenie | 33,3 % |
| A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania | 16,7 % |