Vytlačiť

kaňa popolavá

kaňa popolavá

Circus pygargus (Linnaeus, 1758)

Územia na mape

Záznamy výskytu a monitoringu


Chránenosť

Biotop/druh európskeho významu

Spoločenská hodnota

10 000 EUR

Ohrozenosť podľa červeného zoznamu

zraniteľný (VU = Vulnerable)


Morfológia

Dravec strednej veľkosti ako my­šiak hôrny, so štíhlym telom. Dospelé samce vážia v priemere 248 - 275 g, samice 422 - 445 g. Z na­šich kaní má najužšie a najšpicatejšie krídla a počas letu ich má postavené do najhlbšieho V. Dospelý samec je zhora tmavošedý, má dlhé a zúžené krídla s čiernym pásom a bielou kostrčou. Strany hlavy, hrdlo a prsia sú svetlošedé, zostatok spodnej časti tela je biely s výraznými hrdzavohnedými čiarka­mi a podobná je aj spodná časť krídel. Samica má tmavohnedý povrch tela s hrdzavými okrajmi pier na hlave, krku a krídelných krovkách, bielu kostrč. Spodná časť tela je belavá s výrazným pozdĺžnym škvrnením.

Ekológia

Zo zimovísk sa obvykle vracia v apríli až máji. Hniezdi jednotlivo, niekedy aj vo voľných zosku­peniach v otvorenej krajine, na našom území najmä na obilných poliach, vlhkých miestach pri veľkých rybníkoch a v nížinách na lúkach pozdĺž riek. Hniezdo umiestňuje na zemi. Hniezdi raz ročne, v znáške bý­vaj obvykle 3 - 5 vajec, ktoré sú šedobiele, častejšie modravé, niekedy s niekoľkými slabohrdzavými alebo svetlohnedými škvrnkami. Na vajciach sedí samica 27 - 30 dní. Spočiatku kŕmi mladé výlučne samica potra­vou prinesenou samcom, neskôr loví aj sama. Potra­vou sú predovšetkým drobné cicavce, vtáky, plazy, obojživelníky a hmyz. Po 28 dňoch od vyliahnutia sú mláďatá schopné lietať. Z našich hniezdisk druh odlie­ta v druhej polovici júla východnou cestou do subsaharskej Afriky.

Celkové rozšírenie

Druh je rozšírený v južnej a stred­nej Európe, severozápadnej Afrike, v Kaspickej oblasti po Kazachstan a horný Jenisej. Početnosť populácie značne kolíše, od 19. storočia klesá a zmenšuje sa aj hniezdny areál. Je to ťažný druh, západoeurópska po­pulácia zimuje v Afrike, východoeurópska v Indii.

Rozšírenie na Slovensku

Celkove u nás hniezdi po­merne vzácne a patrí medzi druhy s veľkými rozdiel­mi populačných stavov medzi jednotlivými rokmi. Obýva predovšetkým nížinné oblasti Východosloven­skej a Podunajskej roviny a k nim priľahlé pahorka­tiny a vzácne sa vyskytuje aj v Lučenskej a Ipeľskej kotline. Celá hniezdna populácia Slovenska kolíše v rozpätí 10 - 20 párov.

Podľa národného zoznamu chránených vtáčích úze­mí druh hniezdi na 11 chránených vtáčích územiach.

Faktory ohrozenia

Keďže často hniezdi na poliach, hniezda s mláďatami počas žatvy bývajú zničené. Bez ochranárskeho manažmentu nemôže pravidelne úspešne vyhniezdiť. Druh ohrozuje aj nezákonný od­strel a otrava vyloženými jedmi.

Počet lokalít

42

Priemerná plocha TML

25 003 172 m2

Počet mapovateľov

17

Počet vykonaných návštev na TML

126

Priemerný počet druhov v zázname

34


Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy

Buteo buteo (Linnaeus, 1758) (244),Falco tinnunculus Linnaeus, 1758 (157),Alauda arvensis Linnaeus, 1758 (143),Corvus corax Linnaeus, 1758 (139),Sturnus vulgaris Linnaeus, 1758 (136),Columba palumbus Linnaeus, 1758 (134),Circus aeruginosus (Linnaeus, 1758) (113),Hirundo rustica Linnaeus, 1758 (111),Phasianus colchicus Linnaeus, 1758 (107),Carduelis carduelis (Linnaeus, 1758) (100)