Ležiak úhorový
Ležiak úhorový
Burhinus oedicnemus (Linnaeus, 1758)
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
10 000 EUR
Ohrozenosť podľa červeného zoznamu
ohrozený (EN = Endangered)
Morfológia
Vták strednej veľkosti približne veľkosti čajky smejivej, ale s vyššími nohami žltej farby. Má guľatú hlavu a vysoké čelo, žlté, pomerne veľké oko a silný krátky zobák. Je pieskovo-hnedo strakatý, takže dobre splýva s okolím. Počas letu je viditeľné kontrastné bielo-čierne sfarbenie krídel s bledohnedými plochami.
Ekológia
Je to pôvodne stepný a polopúštny druh. V súčasnosti využíva náhradné biotopy - polia v nížinách, pahorkatinách s nízkou a riedkou vegetáciou. Zo zimovísk prilieta od apríla, ale najmä v máji a júni. Hniezdo nestavia, vajcia samica znáša na zem do plytkej jamky niekedy s trochou okolitého rastlinného materiálu. V znáške sú zvyčajne dve pieskovožltkasté, červenkasté alebo zelenkasté vajcia s nepravidelnými zelenkasto-sivastými škvrnami. Na vajciach sedia obaja rodičia asi 26 dní. Mláďatá niekoľko hodín po vyliahnutí opúšťajú hniezdo. Vo veku 6 týždňov sú schopné letu a stará sa o ne samec. Potrava ležiakov je živočíšna, tvoria ju mäkkýše, hmyz, rôzne larvy a červy, príležitostne aj drobné stavovce. Ozýva sa hlasno predovšetkým za súmraku a v noci. Odlieta na zimo-viská najmä od augusta do októbra. Zimuje na Arabskom polostrove a vo východnej Afrike.
Celkové rozšírenie
Druh je rozšírený v západnej palearktickej oblasti vrátane severnej Afriky, od Anglicka a Pyrenejského polostrova po Irán a Pakistan. Obýva aj orientálnu oblasť. Následkom likvidácie prirodzených hniezdnych habitatov - stepí a pasienkov - sa rozkúskovali biotopy takmer v celej Európe. Podstatná časť európskej populácie hniezdi na Pyrenejskom polostrove.
Rozšírenie na Slovensku
Druh na našom území zahniezdi vzácne a nepravidelne a takisto zriedkavo sa vyskytne aj v mimohniezdnom období. Vzhľadom na pomerne nenápadné správanie hlavne počas dňa a hlasové prejavy až za šera uniká pozornosti ornitológov. Posledné dostupné údaje o úspešnom hniezdení sú známe z roku 1995 z Podunajska z kukuričného poľa neďaleko Bratislavy. Niektoré neskoršie pozorovania z iných miest mohli súvisieť tiež s hniezdením, no nebolo doložené. Vzhľadom na nedostatok informácií o druhu a nízku početnosť sa v národnom zozname chránených vtáčích území ani neuvádza.
Faktory ohrozenia
Úbytok druhu bol spôsobený zánikom pôvodných hniezdnych biotopov, najmä stepí a pasienkov. Náhradné biotopy, ako sú polia, mu dostatočne nevyhovujú. Na druh negatívne pôsobí intenzívne poľnohospodárstvo s úbytkom potravnej bázy ako dôsledku chemizácie krajiny.