výr skalný

výr skalný
Bubo bubo (Linnaeus, 1758)
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
2 000 EUR
Ohrozenosť podľa červeného zoznamu
vzácny (Rare)
Morfológia
Naša najväčšia sova. Má výrazne veľkú hlavu s oranžovými očami a 8 - 9 cm dlhými predĺženými vzpriamenými perami tvoriacimi „uši". Sfarbenie peria je hrdzavo-žlto-hnedé s tmavým až čiernym škvrnením rôznej hustoty a tvaru. Vrch tela je tmavší, spodná strana tela svetlejšia. Behák a prsty sú operené, opatrené silnými pazúrmi. Hmotnosť sa pohybuje medzi 1 330 - 3 260 g.
Ekológia
Hniezdnym biotopom bývajú najmä skaly a kameňolomy v nížinách až vyšších horách s možnosťami lovu v otvorenej krajine. V oblastiach bez skál môže hniezdiť na zemi pod vývratmi stromov, často v strmých svahoch pre lepší prílet na hniezdo. Len výnimočne hniezdi na budovách - napr. na Bojnickom zámku. Najmä počas tokania sa ozýva hlbokým húkaním. Hniezdo si nestavia, tvorí ho len priehlbinka vyhrabaná na zemi, v skalách, ojedinele v dutinách a starých hniezdach iných druhov vtákov. Znáška vajec prebieha od februára do apríla. Samica znáša obvykle 2 - 3 čistobiele vajcia, na ktorých aj sama sedí. Samec jej vtedy nosí potravu. Mláďatá sa liahnu po 34 - 36 dňoch. Rodičia ich kŕmia rôznymi stavovcami do veľkosti zajaca, hlavne však cicavcami a vtákmi. Na hniezde ostávajú 5 - 6 týždňov, schopné letu sa stávajú vo veku 9 týždňov. Zimné rozšírenie sa takmer prekrýva s hniezdnym, pretože druh nemigruje. Za zlých poveternostných podmienok sa môže najmä počas zimy presúvať južným smerom.
Celkové rozšírenie
Druh má palearktické rozšírenie.
Rozšírenie na Slovensku
Hniezdi takmer na celom území s výnimkou najmä nížin západného Slovenska, severozápadnej časti východného Slovenska, časti Východoslovenskej roviny.
Podľa národného zoznamu chránených vtáčích území druh hniezdi na 16 chránených vtáčích územiach.
Faktory ohrozenia
Časť hniezd, ktorá je dostupná, býva úmyselne ničená ľuďmi. Likvidáciu znášok spôsobuje aj vyrušovanie turistami a horolezcami. Vysokú úmrtnosť spôsobujú nárazy do drôtov elektrického vedenia a zabitie skratom na tzv. stĺpoch smrti 22 kV vedenia. Ako predátor je ohrozovaný aj hromadením chemikálií používanými najmä v poľnohospodárstve. V neposlednom rade je ohrozený nezákonným odstrelom.
Počet lokalít
57
Priemerná plocha TML
7 435 996 m2
Počet mapovateľov
29
Počet vykonaných návštev na TML
143
Priemerný počet druhov v zázname
7
Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy
Turdus merula Linnaeus, 1758 (73),Parus major Linnaeus, 1758 (52),Turdus philomelos Brehm, 1831 (47),Strix aluco Linnaeus, 1758 (46),Fringilla coelebs Linnaeus, 1758 (41),Buteo buteo (Linnaeus, 1758) (37),Emberiza citrinella Linnaeus, 1758 (35),Erithacus rubecula (Linnaeus, 1758) (34),Corvus corax Linnaeus, 1758 (25),Dendrocopos major (Linnaeus, 1758) (22)