trsteniarik tamaryškový
trsteniarik tamaryškový
Acrocephalus melanopogon (Temminck, 182
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
10 000 EUR
Ohrozenosť podľa červeného zoznamu
ohrozený (EN = Endangered)
Morfológia
Vták o niečo menší ako vrabec, s hmotnosťou 10 - 12 g. Podobá sa na trsteniarika pásikové-ho (Acrocephalusschoenobaenus), má však sýtohnedé a čierne prúžkované temeno hlavy, biely nadočný pásik aj hrdlo pod zobákom (trsteniarik pásikový má bledožltý nadočný pásik), úzky čierny pásik cez líca, tmavú časť operenia okolo uší, ryšavé sfarbenie bokov pŕs.
Ekológia
Z trsteniarikov prilieta na hniezdne lokality najskôr, niekedy už vo februári. Obýva len rozsiahle mokraďové biotopy porastené veľkými plochami trsti a pálky. Hniezdo stavia samica, býva umiestnené v hustých porastoch trsti a pálky. Samica kladie najčastejšie 4, niekedy až 5 vajec a hniezdiť môže aj 2-krát za sezónu. Sfarbenie vajec je podobné ako pri iných druhoch trsteniarikov - šedožltkastý podklad s tmavšími rozpitými škvrnami. Po 2 týždňoch zohrievania znášky sa vyliahnu mláďatá. Potrava je výhradne živočíšna, tvorená hlavne malým hmyzom - najmä dvojkrídlovcami. Mláďatá opúšťajú hniezda cca po 12 dňoch. Na zimoviská odlieta od septembra do novembra. Druh zimuje v južných častiach hniezdneho areálu v Prednej Ázii, severozápadnej Indii a severnej Afrike.
Celkové rozšírenie
Druh má turkestansko--mediteránne rozšírenie. Hniezdi hlavne v okolí Stredozemného a Kaspického mora, najbližšia väčšia hniezdiaca populácia je v Rakúsku a Maďarsku na Neziderskom jazere.
Rozšírenie na Slovensku
Na našom území je mimoriadne vzácny hniezdič. Hniezdenie bolo zistené len na lokalite Parížske močiare pri Gbelciach. Prvý raz tu bolo zistené hniezdenie v roku 1959, neskôr bolo viackrát potvrdené. Hniezdi tu zrejme aj v súčasnosti, predpokladá sa do 20 párov. Druh bol zistený ako nehniezdiaci aj na iných lokalitách - rybníky v okolí Trnavy, na Sĺňave pri Piešťanoch, v nive rieky Moravy a na východnom Slovensku.
Podľa národného zoznamu chránených vtáčích území druh hniezdi na 1 chránenom vtáčom území.
Faktory ohrozenia
Druh je ohrozovaný likvidáciou mokradí a zmenami v nich. Negatívne môžu vplývať ľudské zásahy ako zmena vodnej hladiny, úpravy vegetácie, chemizácia okolia. Na Slovensku je dôležité zabezpečiť najmä na Parížskych močiaroch taký manažment, ktorý umožní dlhodobé prežívanie druhu.
Zaujímavosti
Druh má variabilný rozmnožovací systém. Niekedy hniezdi samica s dvoma samcami, pričom druhý sa zapája do rodičovskej starostlivosti o mláďatá. Tak si aj zvyšuje pravdepodobnosť spárenia sa s danou samicou pri nasledujúcom hniezdení. Mimopartnerské otcovstvo môže byť takmer pri polovici hniezd.
Počet lokalít
3
Priemerná plocha TML
1 935 219 m2
Počet mapovateľov
4
Počet vykonaných návštev na TML
24
Priemerný počet druhov v zázname
24
Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy
Emberiza schoeniclus (Linnaeus, 1758) (16),Fulica atra Linnaeus, 1758 (16),Corvus cornix Linnaeus, 1785 (14),Gallinula chloropus (Linnaeus, 1758) (14),Locustella luscinioides (Savi, 1824) (14),Anas platyrhynchos Linnaeus, 1758 (13),Phasianus colchicus Linnaeus, 1758 (13),Rallus aquaticus Linnaeus, 1758 (13),Sylvia atricapilla (Linnaeus, 1758) (13),Anser anser (Linnaeus, 1758) (12)
Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR
Stav ochrany druhu na bioregióne
PAN: |
100.0% |
Celkový stav ochrany druhu na bioregióne
PAN: |
Zlá |
Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)
PAN: |
33.3% | 37.5% | 29.2% |
Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne
PAN: |
Nevyhovujúca |
Kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne (%)
PAN: |
66.7% | 33.3% |
Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne
PAN: |
Nevyhovujúca |
Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)
PAN: |
8.3% | 91.7% |
Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne
PAN: |
Zlá |
Frekvencia pozitívnych vplyvov na panónskom bioregióne
Kategória vplyvu | Vplyv |
---|---|
A03 - kosenie | 50,0 % |
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 50,0 % |
Frekvencia negatívnych vplyvov na panónskom bioregióne
Kategória vplyvu | Vplyv |
---|---|
K02 - biologické procesy | 58,5 % |
K01 - abiotocké (pomalé) prírodné procesy | 19,5 % |
M02 - zmeny biotických podmienok | 19,5 % |
M01 - zmeny abiotických podmienok | 2,4 % |