korytnačka močiarna

Morfológia

Hlava korytnačky močiarnej je plochá, pokrytá hladkou kožou. Má tvrdé, zrohovatené če­ľuste bez zubov. Pancier sa skladá z chrbtovej časti - karapaxu a brušnej - plastrónu. Karapax je plochý, rovnomerne nízko klenutý, s maximálnou dĺžkou asi 25 cm. Jeho sfarbenie je špinavo hnedočierne až olivovozelené, s belavými až sýtožltými, k okraju sa rozbiehajúcimi pásikmi alebo radmi bodiek. Plastrón je veľký, oválny, jeho spojenie s karapaxom nie je pev­né a je tvorené väzivom. Na predných nohách má 5 a na zadných 4 prsty s dlhými pazúrmi. Prsty sú voľné a je medzi nimi blana. Chvost mladých jedincov dosa­huje takmer dĺžku karapaxu, s postupom ich rastu sa relatívne skracuje.

Ekológia

Korytnačka močiarna žije v stojatých ale­bo mierne tečúcich vodách s bahnitým dnom a bo­hatou vegetáciou, s vhodnými plochami na kladenie a inkubáciu vajec. Potravu tvoria prevažne vodné bezstavovce, niekedy aj malé stavovce (žaby, žubrien­ky, malé ryby), vodné riasy a mäkké časti rastlín. Je aktívna od apríla do októbra, pári sa v apríli až máji. Samica znáša 2 - 20 vajec, ktoré zahrabáva do piesčitej pôdy, a ich inkubácia trvá 60 - 120 dní v závislosti od teploty. Zimuje vo vode, zahrabaná v bahne.

Celkové rozšírenie

Korytnačka močiarna je rozšíre­ná vo väčšej časti južnej a strednej Európy, v Malej Ázii až po Aralské jazero a na severozápade Afriky.

Rozšírenie na Slovensku

Vyskytuje sa na niektorých lokalitách Východoslovenskej, Podunajskej a Borskej nížiny. Druh sa vyskytuje na 4 územiach európskeho významu.

 

Faktory ohrozenia

Druh ohrozuje narušenie a zá­nik biotopov melioračnými zásahmi, ničenie vajíčok a mláďat predátormi a pri poľnohospodárskych prá­cach, predácia a úhyn samíc pri migrácii na miesta kladenia vajíčok a nezodpovedné vypúšťanie iných nepôvodných druhov sladkovodných korytnačiek na vhodné lokality s výskytom korytnačky močiarnej.

Galéria